Nepodarilo sa vám slušne vychovať deti. Pozri sa na Ondreja, jeho Mišo…
Lucia najskôr vôbec nechápala, prečo do nej mama začala tak po troške rýpať. Veď ešte nedávno bolo všetko v poriadku, hlavne keď bola malá. Vzor staršiemu bratovi, samá pochvala.
Bývali tak ľudsky nešliapali si po šťastí, ale zas aj do kaľúže hmotných zápasov nepadli. Všetko potrebné doma bolo, na veľké veci sa šetrilo, ale hrnček a ponožky nikdy nechýbali. Aj auto mali, staršie, no jazdilo, pričom otec bol v garáži technik-amatér. Ak niečo klaplo, hneď to poladil.
Po strednej išiel brat Ondrej do Bratislavy na výšku. Toľko peňazí išlo na neho intrák, jedlo, knižky…
Lucia videla, že rodičia obracajú každé euro dvakrát a už mala na krku maturitu. Rozdiel medzi nimi bol len dva roky.
Druhú bratislavčanku už nedáme, Lucka. Však aj tu máme výšku, prihlás sa.
Lucia teda nastúpila doma, cez víkendy nosila pizzu po meste a neskôr bola čašníčka v najbližšej kaviarni. Študovala na štátny náklad, na oblečenie si zarábala sama, dokonca občas domov doniesla potraviny.
Šikulka, dcérenka, aspoň nám doma pomôžeš. Učíš sa, pracuješ. Ondrej nestíha, lebo v Bratislave sú iné nároky, chúďa.
Aj ja sa unavím, sedím nad seminárkami do noci.
To je iná únava, doma je to všetko jednoduchšie…
Nakoniec Ondrej vystudoval, pustil sa do hľadania práce. Načo by sa vracal na Oravu, keď v hlavnom meste je toľko príležitostí! Prácu našiel, nie však podľa svojich tabuliek. A tak rodičia opäť prispievali.
Musí sa uchytiť, potom to pôjde ľahšie.
Šlo, aspoň to tak vyzeralo. Ondrej robil, a potom sa zrazu oženil s dcérou šéfa. Po náhode.
Narodil sa malý Mišo a Ondrej sa teda uchytil dôkladne. Svokrovci kúpili byt, svokor ho posunul na lepšiu pozíciu, pridal k platu. Prosto šťastie. Rodičia si vydýchli.
Lucia sa vydala, lenže nie tak bombasticky ako brat, ale za obyčajného chlapíka. Byt si kupovali po kúskoch, ani Bratislava z toho nebola.
Stala sa z nich rodina: narodil sa dievčatko Martina a hneď na to chlapčenské dvojičky Tomáš a Šimon. Čakali druhé dieťa a dostali rovno tretiu radosť. Ťažké, ale nesťažovali sa. Deti rástli, do školy šli.
Po tridsiatich piatich rokoch spoločnej služby v jednom byte rodičia konečne zvolali oslavu. Dvadsiatku preskočili, tridsiatku tiež, vždy boli iné výdavky. Tentokrát sa odhodlali.
Ondrej prišiel s Mišom, manželka bola veľmi zaneprázdnená, no poslala darček darčekový poukaz na domácu techniku. Vraj treba kúpiť umývačku riadu.
Ondrej darček vopred odovzdal, kúpili, zapojili a večer mama hosťom hrdo ukazovala umývačku. Žiadne škrabanie tanierov! Všetko za nich vyrieši mašina.
Darček od Lucie však v humbuku bielej techniky zanikol. Pritom financovali rodičom wellness pobyt, svadobnú cestu pre druhé kolo života, a stál dvakrát toľko. Ale to sa už tak neocenilo.
Mama s otcom si oddýchli a dokonca Lucii poďakovali, ale dodali, že peniaze lietajú oknom. Koniec dovolenky, umývačka ostala.
No odvtedy pri každej príležitosti nasledovali reči o úspešnom synovi. Syn v hlavnom meste, to je niečo! Byt, rodina, práca a jeden synček!
Keby ste mali aj vy len jedno dieťa načo ste si nadelili tri? Učiť ich treba, to teraz sranda, ale príde starosť. Pozri sa na Ondreja!
U Ondreja v byte všetko smart: robotický vysávač, svetlá na mobil, umývačka, a ešte donášková strava, gazdiná…
Mama, viem všetko sama, deti a muž mi pomáhajú.
Ale Ondrej…
Tak bráško…
Roky plynuli, deti Lucie vystudovali vysoké doma. Žiadna Bratislava. Samozrejme, aj to si mama okomentovala.
Slušné deti vychovať nevieš. Pozri sa na Miška!
Mama, máme fajn deti, a Miša nepoznáš! Videli sme ich doma, a úprimne všetko to len pozlátko.
Neblázni, keď z teba nič nebolo, z detí nebude už tobôž nič. Samá bieda!
Áno, mama, zo mňa nič. Dobrú prácu mám, ale ne v Bratislave! Muž úspešný, ale nie bratislavský typ! Deti samé červené diplomy lenže doma!
Byt po luxusnej rekonštrukcii, len upratovačka chýba. Len umývačku, vysávač máme, vypínače si cvakáme sami.
Vám pomáhame, ale nie tak dosť! Tvoj Ondrej ani na lieky nepošle euro, on má svoje veľké výdavky!
On je pán, ty nikto!
Raz Ondrej prišiel k rodičom a vyzeralo, že len na návštevu no zostal. Manželka ho rozviedla, z firmy ho u svokra vyrazili, a Miško navyše spôsobil samé trable.
Prácu doma nenašiel, plat oproti bratislavskému bieda.
Lucka, rozhodli sme sa, že Ondrej si musí otvoriť podnik. Je pripravený, nemôže predsa po takých skúsenostiach robiť nejakého obyčajného inžiniera zahlásila mama.
Tak rozhodli riešte si to, mami.
Potrebujeme tvoju pomoc. Peniaze, pôžička. Vám nič netreba, vy nebratislavskí.
Ondrej už nie je v Bratislave! Konečne dosť výšin, späť na zem.
Ty nič nepotrebuješ, ale on áno, veď…
Mama, deťom aj vám pomáhame. Nikdy veľa, no každému. Musíme meniť auto, drobnosti…
Auto počká. Dôležité je, aby Ondrej mohol podnikať!
Však viem, mama, Ondrej vždy dôležitejší. Hneď ako odišiel do Bratislavy, všetko sa točilo okolo neho. Ja netúžila po štúdiu v Bratislave, ale ani doma ste mi nikdy neponúkli dopomoc.
Dom vašich rodičov šiel na bratove štúdiá a život v meste, lebo vyhrabal sa z biedy. Dom starých rodičov z otcovskej strany jazdil po Bratislave veľký muž potreboval auto.
Keď som prosila len na dvojkočík pre dvojčatá ani požičať ste mi nechceli. Čo by ste, my do Bratislavy k bratovi nechodili. Spali sme v hoteli, jeho žena nás nemusela, lebo sme len z kraja.
S tou je už rozvedený a potrebuje pomoc. Už ani byt nemá.
Ani auto, to chlapec rozmlátil.
Nechajme jeho trápenie, proste pomôžme.
Nie, mama! Práca je aj u nás, platy slušné. Ale jemu to je málo! Pre nás dobre, jemu nič.
Čo ja môžem dať? Drobné? Peniaze najprv na podnik, potom na auto, potom na byt… Nie, mama! Pre úspešného chlapa je dosť trápne brať peniaze od chudobnej sestry z kraja, ktorá ešte ani nevyhrabala z biedy!
Lucia! Ako sa to so mnou rozprávaš?
Všetko v poriadku, mama. Už chápem, že iba môj brat sa stal človekom. Teraz žije s vami, tak nech pomáha on. Jeho rada.
Lucia! Doženieš nás predať byt. Chápeš, čo robíš?
Naozaj? No tak nezabudnite si kúpiť aspoň garsónku, ak by vás odvaha opustila.
Byt rodičia predali, nasťahovali sa do starej jednoizbovej. Zvyšok peňazí dali Ondrejovi a ten šup-šup do Bratislavy. Veď čo by len robil v ich malom meste, v akomsi kraji?
Z podnikania nič nebolo, Ondrej zas len človek v očiach mamy. A tá hneď Lucii pripomínala jej slabosti a neúspechy, teraz potrebovali jej príspevok na rekonštrukciu bytu. Lucia pomáhala, ale opravovať byt už odmietla.
Viem, že byt nakoniec zostane bratovi nech si ho on dá do pucu. Je predsa veľký pán!
Bratovi došli peniaze, vrátil sa k rodičom. V garsónke sa tiesni celá rodina, ale čo už.
Rozkladacia posteľ na kuchyni aspoň bol chvíľu hore. Nakoniec sa ukázalo, že rodičia stavili na nesprávneho koňa, ako radíme na Slovensku No tak, tentokrát ste to prepískli…
A čo vy? Ako to vidíte? Podeľte sa v komentoch a kludne dajte srdiečko!
