Nebuď nevďačná nevesta
– No tak, zase si spravila taký ksicht! – nespokojne povedala Anna Petríková. – Namiesto toho by si mohla povedať aspoň ďakujem! Len čo vieš, je krčiť tvár!
Lenka sa pozrela na svokru, sotva sa ovládajúc. Už ju unavovalo, ako mama Mareka stále s dobrou radou a ochotou zasahovala do ich života.
Aj dnes priniesla do domu mačku, hoci ju o to nikto neprosil. Problém bol, že pred pár dňami sa k nim nasťahovali nové susedia a s nimi aj šváby. Než sa na novom mieste usadili, rozhodli sa nezvaných hostí zlikvidovať a nešťastnou náhodou sa k nim dostali. Marek sa o tom náhodou zmienil pred matkou. Lenže načo mačka?
– Šváby nie sú myši, načo nám je mačka?
– Ako načo? Veď všetci vedia, že mačky jedia šváby! – sebavedome vyhlásila svokra.
– Celý život som žila s mačkami a nikdy som nevidela, že by jedli šváby! – odpovedala nevesta, krútiac hlavou. – A tiež ste zabudli, že Marek má alergiu na srsť!
– No, chvíľu to pretrpí kvôli takej veci!
– Nie, Anna. Mačku odnesiete tam, odkiaľ ste ju vzali. Keby sme chceli mať zviera, sami by sme si ho zadovážili! – vyhlásila Lenka rozhodne.
– To nie je na tebe! Veď Marek príde domov, on rozhodne.
O polhodinu sa Marek vrátil z práce. Celý ten čas svokra chodila s mačkou a hľadala susedské šváby, hoci Lenka ich už včera všetky vyhubila a pre istotu porozkladala pasce.
Ani jedného švába Anna nenašla, aj tak sa snažila presvedčiť seba aj nevestu, že sa len skryli…a v noci sa zaručene objavia. Už aj meno mačke vymyslela…
Marek si nového obyvateľa všimol neskoro. Zložil bundu a šiel si umyť ruky do kúpeľne, keď zrazu stúpil na niečo mokré.
– Lenka, niečo si v kúpeľni poliala? – zakričal, púšťajúc vodu.
Manželka pribehla za ním. Keď uvidela mláčku, hneď jej bolo jasné, kto ju spravil.
– Nie, to tvoja mama sem niečo nechala!
– Čo? – zasmial sa. – Toaleta je predsa blízko!
– Ona má nový spôsob, ako nám skaziť život! – posťažovala sa manželka.
– Čo sa zase stalo?
– Ona ti to hneď povie sama, počkaj trochu. Nájdi si ale čisté ponožky!
– Máš pravdu, odložím si ich.
Marek sa zadíval na manželku. Umyv si ruky, zložil jednu ponožku a pričuchol k nej. Zápach bol určite známy, no…brr!
Hodil handru na mláčku, opäť si umyl ruky, dokonca aj nohy mydlom, a prišiel do kuchyne. Matka sedela na stoličke a hladkala sivú mačku. Tvárou sa mračila.
– Mami?
– Synu, vysvetlím ti to. Spomínaš si, ako si hovoril o šváboch! No takže táto mačka ich všetkých pochytá! Garantujem ti to!
Marek počúval svoju matku, potichu si mykajúc hlavou, kým náhle hlasno nezačal kýchať.
– No jasné, ale kým vaša mačka bude jesť šváby, váš syn zomrie na alergiu! – ironicky poznamenala Lenka. – Nie nadarmo nemáme doma žiadne zvieratá!
– Veď to chvíľu vydrží! – znovu sa začala rozčuľovať svokra.
Marek kýchnul ešte raz a nevydržal.
– Mami, vezmi tú mačku hneď preč!
– Marek, ale čo šváby?
– Hovorím, vezmi ju! Ihneď!
Anna sa nespokojne zachmúrila a išla ku vchodovým dverám. Vyzula mačku na schody a vrátila sa do kuchyne.
– No dobre, ale potom sa nesťažujte, keď bude u vás švábov viac než prachu!
– U nás nie je prach! – poznamenala Lenka.
– Ty radšej buď ticho! Tvoju pomoc si vôbec nevážiš! – urazene poznamenala svokra.
– A kde ste tú mačku vzali? Môže sa stratiť! Vidieť, že je domáca!
– Ó, sedela pred vchodom! – otrávene odpovedala Anna. – Len som si ju privlastnila…
Lenka na to neodpovedala, hoci sa vnútorne hnevá. V princípe to bolo v podstate typické pre svokru. Chytiť cudziu mačku a priniesť ju do synovho domova. Sú to nejaké výstrednosti, akoby povedala, celkom zvláštne, priamo šialené.
– Mami, nechcete nám už pomáhať? – spýtal sa Marek.
Lenka sa už niekoľkokrát sťažovala na jeho matku. Tá mala skrátka talent priviesť ľudí do zúfalstva. Pred časom odišli na víkend mimo mesta, no mama prišla na návštevu a rozhodla sa rozmraziť a umyť chladničku. Opäť, nevesta ju vraj nikdy nerozmrazí, napokon to niekto musí urobiť. Zároveň ale zabudla, že chladnička netreba rozmrazovať, pretože má suché zmrazovanie.
No každopádne, vypla ju a šla pozerať televízor. Všetky šuplíky vybrala, aby sa rýchlejšie rozmrazili.
Pozerala televízor, a potom na chvíľu zdriemla. Prebudila sa na telefonát od manžela, ten si prial pripraviť večeru. Rozhodla sa teda, že chladnička počká a utiekla domov pripraviť večeru a tak sa unavila, že sa rozhodla až zajtra vrátiť do synovej domácnosti.
Marek a Lenka sa vrátili niekoľko hodín pred plánovaným časom. Svokra sa ani nestihla vrátiť z jej nečistého skutku. Ráno ju začala bolieť hlava, čo bolo nesmierne otrásné. Teda, prišli domov a v byte bolo cítiť strašný zápach. Celú noc sa potraviny kazili.
Najväčšou stratou bolo to, že nedávno prišla na návštevu Lenka mama a priniesla dve kilá červeného kaviáru. Toľko naraz nezjete, rozhodli sa zamraziť ju. Všetko lepšie ako aby zhnila. Ostatne, Svetlana presviedčala ich, že sa v mrazničke nič nestane. Vravela, že aj oni tak skladujú.
Lenka pôvodne pochádzala z východného Slovenska. Jej rodičia tam stále žijú a často nosia so sebou rôzne špeciality ako darčeky. A teraz vďaka Anne prišli o dve kilá kaviáru, tri údené ryby a ešte aj o šesť zmrazených kaprov. Škoda!
Lenke sa skoro rozplakala, keď zistila, že zo svokry majú len stratené veci. Jej matka sa všemožne snažila, priviezla to a teraz toto!
Samozrejme, Anna Petríková našla si tisíc a jedno ospravedlnenie. Ani sa neospravedlnila. Pravdou zostáva, že po tomto incidente Marek, bez toho aby sa spýtal, jej vzal kľúče od ich bytu, no to jej vôbec nebránilo preukazovať svoje dobročiny.
Teraz všetko robila otvorene. Raz kúpila slede vo výpredaji. Marek ich veľmi rád mal a zjedol takmer celú konzervu. Lenka nedlho sa pozrela na dátum spotreby, už po termíne. Ostávala len nádej, že sa ešte nepokazili. Dúfali, že sa nič nestane, ale ono sa stalo, a v priamom zmysle slova. K tomu stupňu, že Marek bol tri dni so zvýšenou teplotou doma, dokonca raz privolali lekára.
Pár týždňov dozadu svokra prosila, či môže u nich zostať a umyť sa. Voda im v byte prestala tiecť, a chcela sa normálne vykúpať. Marek si čerstvo nainštaloval ohrievač. Samozrejme, nechali ju. Kto by bol povedal, že táto sanitárna dáma si so sebou zoberie vlastný čistiaci prášok?
Nastúpila do kúpeľne a rozhodla sa ju vyčistiť pred kúpaním. Nevšimla si hneď, že to šlo zle. Neskôr sa rozhodla nezverejniť to. Tvrdila, že ona s tým nemá nič spoločné, no Lenka okamžite pochopila, kto zničil ich akrylovú vaňu.
– Prečo ste sa jej dotýkali? – zdúchla nahnevaná nevesta. – Umývala som ju pred vašim príchodom!
– Ó, viem, ako umývaš! Len špinu rozmazávaš!
Marek bol tiež sklamaný, no nie je zázračné nútiť matku kúpiť novú? Tak žili so zničenou vaňou, čakali na výplatu, aby si kúpili novú. Teraz ešte naviac problémy so švábmi, potom mačka. To Lenke všetko už fakt dosť.
– Anna Petríková, možno by ste nám mohli prestať pomáhať? – spýtala sa bez náznaku posmechu. – S Marekom sme už dosť zrelí. Dobré vieme, čo a ako treba robiť!
– Vidíš, hovorím ti! Nevďačná nevesta sa mi ušla! Mala by si na mňa modliť! Ale ty len tvár si krčíš!
– Za čo sa mám modliť? Za dve kilá červeného kaviáru, ktoré sme museli vyhodiť do záchodu? Za akrylovú vaňu, ktorú ste tak nehanebne zničili? Za sledy, ktoré ste svojho syna otrávili? A to ešte ani nie je všetko, čo ste spôsobili! Možno by to stačilo?
– A možno teraz ani k vám na návštevu nemám chodiť? – urazene reagovala svokra.
– Skvelý nápad. Môžeme chodiť my k vám?
– Áno, mami, aj mne sa ten nápad páči!
– A ty tiež? – uprela Anna pohľad na syna. – Ach, synu! Takéto niečo som od teba nečakala! Už nikdy nezakročím v tvojom dome!
Svokra vstala zo stoličky a vhodila sa do predsiene. Vo vnútri čakala, že ju začnú zadržiavať, možno sa jej aj ospravedlnia, no nikto ju ani nenapomenul.
Keď za ňou zavreli dvere, manželia si len spokojne povzdychli úľavou. Marek celý večer kýchať a našli ešte jednu mláčku pod posteľou v spálni, a Lenke musela urobiť veľkú upratovanú, aby odstránila všetky nepríjemnosti z bytu. No svokra na nich urazila. Nech sa teda uráža doma.
