Môžeme to aj prehliadnuť
Zuzka, buď mojou ženou!
Janko, červenajúc sa, podal Zuzke sametovú krabičku. Sedeli v útulnej kaviarni, kde vôňa čerstvého pečiva príjemne zaplnila vzduch a tichá hudba hrala v pozadí. V očiach mladého muža sa zaleskla nádej a pery sa mu od znervóznenia mierne triasli Chvíľu váhal a, vnímajúc Zuzkino rozpakanie, dodal:
Takže vezmeš si ma? Alebo?
Zuzka, ktorá dovtedy pokojne usmiala, zrazu vážnela a po jej tvári prebehol tieň mrzutosti. Odstrčila od seba pohár so šumiacim šampaňským a unavene povzdychla:
Jančo, prepáč, ale nemôžem!
Ako to nemôžeš, Zuzka, prečo? zarazil sa mladý muž. Premýšľaj, veď sme spolu už päť rokov. Škola za nami. Máme dobrú prácu, vlastné bývanie. Prečo by sme si to nezalegitimizovali? Naozaj nechceš, aby sme boli rodina?
Zuzka pokrčila plecami:
Janko, pochop, ešte sa necítim pripravená na taký krok! Chcem ešte žiť pre seba. Vieš, všetky tie rodinné radosti kapustnica, plienky, návštevy príbuzných cez víkendy to ešte nie je pre mňa! Chcem vidieť svet, tráviť čas s kamarátmi. Proste robiť to, čo ma baví. Som ešte mladá a celý život predo mnou! Teraz sa nechcem viazať!
Takže ja som pre teba bremeno? urazený spýtal sa Janko.
Prečo hneď bremeno?! Len mám teraz iné ciele! A navyše, či je nám teraz zle bez toho razítka v občianke? pokúsila sa zmierniť úder Zuzka. Veď hlavná je láska, nie?
Ale v Jankovom srdci už vrelo rozhorčenie:
Iné ciele? Myslel som, že máme spoločné ciele! A zrazu zistím, že si ešte nenatancovala po kluboch ako nejaká vážka z rozprávky!
Aha, tak takto! Tak ja som vážka! A ty si ten správny mravček, ktorý už za nás všetko rozhodol? A je ti jedno, čo je pre mňa dôležité? vyvrela Zuzka. Choď do!
Nedobrovoľná nevesta rýchlo vstala od stola a vybehla z kaviarne, nechajúc Janka v úplnom zmätku.
Rozhnevaná a podráždená bežala ulicami, až konečne dosiahla mestský park. Zhromaždila všetku silu a zosadla na prvú lavičku, ktorú uvidel
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
