Mama sa vydala pred 11 rokmi. Jej nový manžel, Filip, mal z prvého manželstva dcéru, Moniku, ktorá mala vtedy 14 rokov. Filip nechal byt svojej pôvodnej rodine, zriekol sa naň úplne všetkých práv, a odsťahoval sa s mamou a so mnou do bytu, ktorý nám ostal po tatkovi v dedičstve. S Monikou už nemal žiadny kontakt ona sama otca nechcela ani vidieť. Platil výživné, a tým jeho účasť v Monikinom živote skončila.
Nemôžem tvrdiť, že by som s Filipom mala nejako vrúcny vzťah, či som ho začala vnímať ako vlastného. Nekričal po mne, nebil ma, nevychovával ma násilím. Ale bolo už neskoro, veď čo mohol ešte vychovávať šestnásťročného mustanga? Bývali sme spolu tri roky, potom som sa vydala, narodilo sa mi dieťa. Musela som sa vysťahovať s manželom ma domov nepustili: mama s Filipom rozhodne odmietli bývať pod jednou strechou s cudzím.
Vzťah medzi mojím manželom a mojou mamou nebol ružový od začiatku. Filipovi bolo úprimne fuk, kto mi zdobí život, neplietol sa do toho. Mama mi s vnukom pomáhala, nikdy ho neodmietla postrážiť. Teda, zvykla to tak robiť. Nedávno som jej zavolala, či by mi vedela vyzdvihnúť syna z materskej školy a tu zrazu, že nemôže, lebo má na starosti Filipovu vnučku.
Hneď mi docvaklo, že Filip má niekde dcéru. A tá porodila, zrazu máme ďalšiu vnučku. Zhltla som túto ranu ticha… A nebola posledná. Keď som začala tušiť, že sa tu niečo deje, rozhodla som sa na nich prepadnúť bez ohlásenia.
Nikto nebol doma. Po izbe sa váľala detská postieľka, všade viseli malé dupačky. Na mojej posteli moja stará deka, pohádzaná, ako keď spíš na cudzom. Vytočila som mame číslo, s otázkou, čo to má byť.
Monika býva u nás. Filip jej to dovolil, a ja som súhlasila. Je v ťažkej životnej situácii, ostala sama, začala vysvetľovať mama a okamžite otočila: A ty si nevieš zavolať predtým, ako niekam vtrhneš?
Takže, chodím návštevy. Do svojho vlastného bytu. Som zrazu návštevník. Nestačí, že mamin muž býva na mojom, kým ja s rodinou platím cudzím ľuďom v prenájme, a ešte aj teraz, keď splácame hypotéku, si Filip privedie svoju dcéru a jej malú do cudzieho bytu?! Je normálne, že ja robím otroka banke a Filip a Monika tu vegetujú?
Krv vo mne vrela. A mama do mňa ešte doliala: keď sa vrátili domov, Moniku poslala zamknúť sa do izby a mňa odvliekla na koberec za nevhodné správanie. Bolo to absurdné.
Kým tu býva Monika, nič nepresadíš, povedala rezolútne.
Spýtala som sa na byt, ktorý Filip prenechal svojej bývalej rodine.
To ťa nemusí zaujímať, odsekla mama.
Nech znie akokoľvek, NEMALO by ma to trápiť len vtedy, keby sa v mojej izbe nevysedávala cudzia slečna s deckom!
Pohádali sme sa naozaj riadne. Predostrela som mame, že Monika musí odísť alebo sa sťahujem do bytu s manželom ja, basta. Mama vyhlásila, že kľudne prepíše svoj podiel Filipovi a asi by bolo rozumnejšie nesiliť situáciu. Po ceste z domu som zavolala Filipovi. Ten mi ledabolo oznámil, že kto kde býva je výlučne jeho vec a môže si do bytu vodiť, koho chce.
Môj manžel len mávol rukou, nech to neriešim: veď máme kde bývať, syn ide čoskoro do školy, svet sa nezrúti. Lenže ja som mala ten typický pocit, keď mama ignoruje vlastnú dcéru, lebo má vlastnejšiu vnučku, pritom teda práve ja platím tú nešťastnú hypotéku. Nakoniec mi mama zavolala, či môže prísť pozrieť vnuka. S iróniou som jej navrhla, nech skúsi vnučku Moniku. Odpálila ma, že som hlúpa a že ona čaká ospravedlnenie.
Čiže, JA sa mám ospravedlniť! Za čo? Za to, že jedine mama môže rozhodovať, kto čo kde robí s naším spoločným majetkom? Alebo že v mojej izbe si užíva dcéra nevlastného otca? Už som zvažovala aj rozdelenie bytu. No, v tom mi zavolala tá Monika. Vraj, ak mi vadí, bez problémov odíde, nechce byť dôvodom hádok.
Ale neverím jej ani nos medzi očami. Taká svätuškárka určite nie je. Ktorá náhodou začne mame podsúvať, že by mala prepísať svoj podiel na Filipa? Myslím si, že na to len čaká! Tak neviem, či by nebolo lepšie vybaviť si notára, výmenu, predať byt a kúpiť mame garsónku? Alebo sa jednoducho sťahovať do svojej polovice a Moniku vykázať, nech Filip pochopí, kde je jeho miesto? Alebo si mám radšej kúpiť kanvicu na čaj a pripraviť si na to všetko silný bylinkový odvar? Lebo v tejto domácnosti už neplatí logika, ale kto má silnejšie nervy!
