Neviem, čo mám robiť. Môj syn je vždy na strane manželky aj keď má úplne pravdu, rozplýva hlasom s vrásčeným črtom šesťdesiatročná Ľubomíra Novotná. S vráskami naplnenými slzami pokračuje: Môj syn, Marek, vždy, absolútne vždy hájí svoju ženu. Čokoľvek sa stane, čokoľvek poviem. On len máva rukou a hovorí: Mami, neboj sa, Janka sa sama vyrovná. Nie je hlúpa. Pre ňu vždy nájde ospravedlnenie, aj keď je zjavne v omyle!
Janka, Jankina 28ročná snúbenica, žije s Marekom a ich jedenročným synom Pavlom v spoločnom byte, ktorý si kúpili na hypotéku v Košiciach. Janka momentálne doma zostáva na materskej dovolenke, zatiaľ čo Marek zarobí. Žijú skromne, žijú na úspory, bez preháňania, ale aj bez nedostatku.
Avšak svokra Janku zrazu neznáša.
Keď ma Marek prvýkrát priviedol domov, bola som v šoku, spomína Ľubomíra. Dlhé umelé nechty, tetovanie na krku, mini sukňu, podpatky, akoby sa chystala na módnu prehliadku. A tie pery bolo vidieť, že ich niekde upravovali. Myslela som, že sa len pošíta. Nemôže môj syn vážne chodiť s takou bezstarostnou, povedzme, osobou.
O mesiac neskôr si povedali áno. Podľa svokry aj svadobný deň Janka vyzerala provokatívne kožená sukňa, trblietavý top, make-up ako hviezda. Marek bol šťastný a Ľubomíra sa rozhodla mlčky čakať nezasahovať.
Na začiatku takmer nemala kontakt so snúbenicou, len párkrát v mesiaci volala syna, pýtala sa, ako sa má. Všetko sa zmenilo pred pol rokom, keď sa Janka a Marek dočkali svojho syna Pavla.
Prišla som druhý deň po odchode z nemocnice a čo som videla? rozpráva. Janka mala čerstvý manikúr. Hovorím jej: Janka, si šialená? To nie je bezpečné pre bábätko! Ona odpovedá: Všetko pod kontrolou, zvládnem to. Keď som šla k Marekovi, ten mi hovorí: Mami, nezasahuj. To nie je tvoja vec. A tak to ide neustále čokoľvek poviem, počujem len: Nediktuj mi!
Ľubomíra si pamätá, ako sa snažila vychovávať snúbenicu radami, poznámkami, výčitkami. Janka však nebola typ, ktorý by sa hádal. Keď vstúpim do ich bytu, je tam neporiadok. Hovorím: Janka, priprav pre Pavla obed. Marek pracuje. Ona len: Marek nejde obed. Ako to nejde? Jedol som s ním! Len jej to leží na krku! Keby varila normálne, jedli by sme aj polievku, aj guláš.
Marek vždy stáhol na obranu manželky. Mami, prestaň kritizovať. U nás je všetko v poriadku. Janka je dobrá matka.
Dobrú?, vykríkne Ľubomíra. Nezanechá telefón! Už dlho som ju nevidela bez mobilu! Neustále listuje Instagram, aj keď je dieťa vedľa.
Posledná kvapka konflikt na ihrisku. Išiel som k nim, zaklopal som ticho. Myslel som, že sú vonku. Vyšiel som na ihrisko pred domom a videl som Pavla, ako si zakopáva v piesku, a Janka sedí na lavičke, oči v telefóne. Priblížil som sa, a vidím, že syn stojí pri ohrade. Zrazu beží ku mne, usmieva sa, volá babku. Janka sa len otáča beží na cestu! Automobily tam sú zriedkavé, ale aj tak sa môže stať niečo hrozné!
Chvályhodne ďakujem Bohu, šepkla Janka trasúcim hlasom, že v tej chvíli auto nebolo. Zobral som Pavla, bežal som k nej, a ona sedela akoby v transu. Prišla som a povedala: Ak teraz nevypneš ten telefón, roztrhám ho na asfalt! Si matka alebo čo?! Janka vběhla, chytla Pavla a ušla. Dieťa plakalo, natiahol sa ku mne, ale ona zatvorila dvere pred mojím nosom a už ich neotvorila.
Zavolala som Marekovi a povedala mu všetko, čo sa stalo, pokračuje Ľubomíra. On len: Mami, asi si prehnala. Upokoj sa. Janka to zvláda. Ako to môže byť? Videla som všetko svojimi očami! On neverí! Teraz so mnou nehovoria, neodpovedajú na telefón, neotvárajú dvere. Uplynul mesiac! Neviem, čo mu povedala. Ale ja… chcem len, aby bol môj vnuk v bezpečí.
Svokra sa zamýšľa:
Možno má pravdu? Možno som mala mlčať? Ale nemôžem mlčať, keď ide o dieťa! Som matka. Som babka.
Teraz je to len osamelá žena s vypnutým telefónom. Syn, ktorého vychovávala, už nie je po jej boku. Stojí vždy na strane svojej ženy vždy
