Keď bola v pôrodnici, nevesta zistila, že svokra sa presťahovala k nim.
Mladí rodičia boli okamžite odsunutí novopečenou babkou od vlastného syna.
Už doma Kristína zbadala, že zakúpená detská vanička na kúpanie a balík plienok boli vyložené na balkón.
– Aké nádherné, že budete mať syna. Dlho som snívala o pomenovaní syna Karolom! Aspoň vy tak pomenujte môjho vnuka! – nadšene štebotala do telefónu Kristínina svokra.
– Vierka, meno sme už vymysleli. Bude to Patrik. Patrik Martin znie skvelo, – snažila sa vysvetliť Kristína prekvapená navrhnutým menom.
– Opäť ma ani počúvať nechceš! Aký Patrik? Všade ich je plno. Pre vnuka som vymyslela také silné a krásne meno, a ty ma nepočúvaš? Všetko je jasné. Si len sebec, – rozčúlila sa svokra a zložila telefón.
„Svojim synom dala mená ako Martin a Matúš! A pre vnuka nič lepšie ako Karol neexistovalo,“ mrzuto si premýšľala Kristína.
Keď o tomto rozhovore povedala manželovi, Martin sa len zasmiaty:
„A spomenieš si na svoj prorocký sen? Akú rybu si tam vlastne videla?“
***
Kristína a Martin boli manželia už viac než desať rokov, no deti stále nemali.
Najprv sa sústredili na svoju kariéru a kúpu bytu, potom cestovali.
Keď okolo tridsiatky začali uvažovať o dieťati, ukázalo sa, že to nie je tak jednoduché.
Nasledovali zdĺhavé návštevy lekárov, vyšetrenia a liečba. Zdalo sa, že všetko by malo byť v poriadku, no tehotenstvo stále neprichádzalo.
Na dvanáste výročie ich manželstva s bolesťou v srdci pripustili, že asi zostanú bezdetní. Martin, rýchlo zotierajúc slzu, povedal:
„Nie je nám súdené byť rodičmi. No milujem ťa a chcem s tebou prežiť starobu bez ohľadu na všetko.“
Presne o mesiac neskôr Kristína videla nezvyčajne jasný a zvláštny sen. Snívalo sa jej, že vošla do kúpeľne a vo vani plnej vody videla obrovského kapra.
„Martin, Martin! Pozri, kto sa u nás zabýval! Ako je to možné? Veď si na rybolov nikdy nechodil!” – kričala Kristína manželovi… a prebudila sa.
Už bolo ráno. Rýchlo sa pripravila do práce a podelila sa s Martinom o svoj pestrý sen. Ten sa len usmial:
„Možno by som sa mal začať venovať rybolovu? Keď už sa ti sníva o rybách!“
V práci pri čaji sa Kristína podelila s niekoľkými kolegami o svoj zvláštny sen.
Tamara Alexandrovna sa záhadne usmiala a žmurkla na Kristínu:
– No, Kristínka! Chytíš si rybku na celý život.
– Ako to?
– To je sen o tehotenstve. Spomeň si na moje slová!
Kristína si len vzdychla. Posledný mesiac už nič neočakávala. No keď vyrátala termíny, uvedomila si, že je už piaty deň v meškaní.
Nasledujúce ráno ohromene pozerala na test so dvoma jasnými čiarami.
Tehotenstvo prebiehalo celkom dobre a budúcu mamičku trápila len mierna nevoľnosť počas prvých troch mesiacov.
Potom prišla skutočná bolesť v podobe svokry.
***
Vierka bola energická žena, ktorá už dávno očakávala vnukov. Len čo sa dozvedela, že jej nevesta je tehotná, okamžite sa začala Kirstínu poučovať.
– Potrebuješ najmenej päťdesiat plienok. Flanelových a tenkých. Žehličku dúfam, máš v poriadku? Treba ich vyprať a žehliť pri najvyššej teplote z oboch strán!
– V skutočnosti som o pelenovaní neuvažovala. Dnes môžeme len nakúpiť košieľky a body so plienkami.
– O čom to hovoríš? Veď budeš mať chlapca! Žiadne plastové plienky! Tam je ako v skleníku! Iba gázové! Všetko ťa naučím, inak zničíš môjmu dobrému vnuka zdravie už od detstva!
– Dobre, ale chcem si aspoň vybrať farbu a vzor tých plienok, – podvolila sa Kristína. – Neobľubujem príliš žiarivé vzory.
– Vyberieme, neboj sa, – s ochotou odpovedala svokra.
Presne o týždeň Vierka s úsmevom predložila pred prekvapenou Kristínou objemný balík plienok:
„Premýšľala som, načo by si chodila po obchodoch a spájala nejaké bacily! Ja bez teba to nezvládnem, však? Pozri, aká kvalitná flanelka!“
Kristína s rozčarovaním rozbaľovala jednu plienku za druhou: všetky v jasných farbách s obrovskými kačičkami, medvedíkmi a vypúlenými autíčkami.
„Dobre, keď už kúpené, tak kúpené. Nevymýšľať nad tým skandál.“
Keď bola už v pôrodnici, nevesta zistila, že svokra sa presťahovala k nim „na týždeň-dva, aby pomohla s novorodencom“.
Príliš vyčerpaná z náročného pôrodu, Kristína nenabrala silu namietať.
„Pomoc sa na začiatku naozaj zíde,“ usúdila.
„Oh, prečo ho tak zvláštne držíš! Daj sem, ukážem ti, ako ho správne držať,“ privítala svokra Kristínu pri prepustení.
Mladí rodičia okamžite vzdialení od vlastného syna novopečenou babkou.
Už doma Kristína si všimla, že kúpená vanička a balenie plienok boli odstrčené na balkón.
– A naučím vás, ako správne kúpať dieťa! Na dno vaničky treba položiť plachtu, nie tie vaše nepochopiteľné šmykľavky! Ešte mu všetky končatiny vykĺbite, mojmu Karolovi.
– Volá sa Patrik, – pripomenul Martin.
– Pre vás to tak nech je, ale pre mňa je to Karol! Poď, kúpele, Karol! Musí byť vaňa vyhriata. Inak ho ešte prechladíte! – starala sa svokra, zapínajúc maximálnu horúcu vodu.
Keď bola vaňa pripravená, Vierka, držiac bábätko a pokrikujúc na syna, aby neotvoril dvere do kúpeľne príliš dlho, odišla kúpať dieťa.
Chlapec plakal, a babka ho rýchlo mydlila detským mydlom. Po kúpeli ho pevne zapelenala do dvoch plienok naraz.
– Veď doma je teplo, – snažila sa namietať Kristína.
– Vám je teplo. On je malý, jemu bude zima. Čepček neskladajte a neodbalujte, nech takto spí!
Noc pre Kristínu a jej manžela bola nepokojná. Dieťa nemohlo spať na mokrých gázových plienkach a neustále ich budilo plačom.
Museli vstávať, prebaliť, vymeniť a znova zabaliť. Všetky tieto aktivity a neustále trhnutia nedali spať ani rodičom, ani dojčaťu.
Do rána sa v koši na pranie nahromadila kopa plienok, a Kristína a Martin mohli súťažiť, kto má pod očami tmavšie kruhy.
Malý Patrik dostal od predpísaného babkou „teplého“ pelenovania potničku.
– To nie je potnička! – rozhodne vyhlásila Vierka, pozerajúc na vyrážky. – To si niečo zjedla, preto môjho dobrého obsypalo!
– Veď už len na pohánke a kuracie sedím! – rozhorčila sa Kristína.
– Možno mu tvoje mlieko vôbec nevyhovuje! Ja by som ho radšej na zmesi kŕmila, – trvala na svojom svokra.
– Nuž, nie! Budem ho kŕmiť sama, – nevzdávala sa Kristína.
Svokra s pohŕdaním cvakla jazykom a odišla. Ale od tej doby, skoro ráno, len čo začula pískanie dojčaťa, Vierka sa vtrhla do spálne mladého páru a vzala syna Kristíne:
„Mama nevie, ako ťa upokojiť! Poď aspoň, babička ponosí svojho Karola. A mám cumlík!“
Dieťa vypľulo ponúkané, ale babka, nerátajúc na protesty Kristíny, sa znovu a znovu pokúšala privykať ho na cumlík.
Prvé váženie ukázalo, že dieťa stráca váhu.
„To všetko preto, lebo svokra ho neustále odtrháva od mojich prsníkov. Ako keby sa ona lepšie oň postará než on bude moje údajne prázdne prsia mučiť!“ – uvedomila si Kristína a začala bojovať za svoje právo byť matkou.
Nasledujúce ráno svokra zvyklo vtrhla do spálne Kristíny a Martina so slovami:
– Choď radšej variť a prať, a ja sa postarám o vnuka! Načo mu visieť na tvojom prázdnom prsníku!
– Nie, ďakujem! On ešte je, – rozhodne odpovedala Kristína, stláčajúc k sebe syna.
– Nech je tam vôbec čo jesť! – procedila svokra, nespokojne sa lesknúc očami. – Daj radšej ja ho prenesiem!
– Najde si! – pokojne odpovedala Kristína. – Keď sa naje, potom ponosíte.
Čo len Kristína kategoricky zakázala svokre brať od nej syna, ten okamžite začal priberať na váhe.
Vierka len podráždene vzdychla a sťažovala sa, že Kristína len trápi chlapca.
„Dosť bolo babičkineho dohľadu,“ – rozhodla Kristína a požiadala manžela, aby povedal matke, že už výborne zvládajú rodičovské povinnosti a je na čase sa vrátiť domov.
Po rozhovore so synom sa Vierka urazila:
– Chcela som u vás ešte pár mesiacov žiť! Ako len môj Karol bez mňa?
– Budeme k tebe chodiť na návštevu, – utešil matku Martin.
Skutočne takmer každý víkend prichádzali k Vierke. Tá hneď zobrala vnuka z nevesty a radostne ho pobozkala na pery.
„No, oddýchnite si tam, zatiaľ čo my sa s vnukom porozprávame!“ – podráždene odháňala snachy a syna. Keď prišiel čas rozlúčky, stiahla si vnuka k sebe a povedala:
– Choďte, a vnuk zostane so mnou. S ním je mi fajn!
– A ako budete ho krmiť? – jedného dňa vtipne sa spýtala Kristína.
– Najdem mu to najlepšie mliečko! – obradovala svokra. – A nie to tvoje šedozelené!
– Dobré, mami, musíme ísť, – povedal Martin, predvídajúc, že rozhovor o tom nemusí skončiť dobre.
Ako vyšli von, Kristína povedala manželovi:
– Myslím, že sa s tebou a tvojím bratom nenahnala?
– My sme väčšinu času bývali u starých rodičov, – priznal Martin.
– To je vidno. Lenže my sme pre ňu syna nerodili. Musí sa zmieriť s tým, že je babka, nie matka.
