NEVESTA
Anna Pavlovičová položila na krásne prestretý stôl veľký podnos s pečenou kačicou a povzdychla si. Každú chvíľu by už mali prísť synovia s nevestami.
Nedávno sa oženil mladší syn, svadbu mali skromnú. No čo už, dnes to mladí často robia takto. Ona by to bola oslávila vo veľkom štýle. S mužom sami pred rokmi len tak zbehli na matriku. Prstene si mohli dovoliť kúpiť až po roku dva tenké zlaté krúžky. Dúfala, že deťom dopraje skutočnú svadbu. Ale každý po svojom.
“Má len jednu chybu až príliš je upravená,” zverila sa Anna kamarátke. Nech sa páči, snaha sa s ňou už rozhodla porozprávať.
Nevesta Ela bola v skutočnosti milé dievča. Na syna Jakuba mala dobrý vplyv. Pomohla mu nájsť výbornú prácu a neustále ho povzbudzuje na kariérnom rebríčku. Do tridsiatky sa o nič nestaral, všetko mal pripravené a o nič sa neusiloval. Anna Pavlovičová sa už bála, či z neho niečo bude. Ale vďaka Bohu sa to zmenilo.
Jediné, čo Ele vyčítala bola príliš upravená. Chodila po salónoch, stále nejaké účesy, farbenie, masáže, manikúry. Na to išli veľké peniaze. A podľa nej nevesta, ktorá už má rodinu, by na také veci nemala myslieť.
Deti prídu to pôjde radšej na pedikúru ako kúpiť synovi topánky? Anna také ženy vnútri nikdy neschvaľovala. Vždy myslela v poslednom rade na seba. Hlavne po smrti muža, keď už boli synovia síce dospelí, ale stále potrebovali pomoc.
Do úvah ju vytrhol zvonček mladí dorazili. Ela vkráčala do obývačky ako hviezda. Vlasy čerstvo vyfúkané, upravené ruky, na tvári len minimum make-upu zručná ruka kozmetičky.
Elka, ty si taká krásna! úprimne zvolala svokra, no predsa len v hlase ukrývala jemnú nespokojnosť. A ten kostým nový, však?
Áno, včera som si ho kúpila, usmiala sa mladá žena. V práci mi dali dobrú odmenu.
Takéto peniaze by bolo lepšie šetriť, neodpustila si Anna svoju radu. Všetky odmeny, brigády, trinásty plat odložiť na horšie časy. Ver mi, zíde sa!
Ela mlčala. Mala svoju svokru rada jednoduchá žena, celý život oddaná rodine. No verila, že horšie časy prichádzajú práve vtedy, keď sa na ne až priveľmi sústredíme.
Večer bol príjemný, no svokra predsa len viackrát narážala na zbytočné míňanie. Ela chápala, že tieto reči mieria na ňu.
A vy kedy ste boli naposledy na manikúre, pani Anna? neudržala sa raz.
Ja… zháčila sa Jakubova mama. Ja nikdy. Aj to doma len trošku, nech mám ruky čisté, viac netreba.
Nikto si ich krátky rozhovor extra nevšímal. Ela však ako žena cítila smútok za svokru. Vychovala dvoch synov, majú slušný príjem a ona stále ľutuje minúť čo len cent na seba!
Jakub, tvoja mama si niekedy niečo pre seba dopraje? opýtala sa cestou domov.
No, neviem. Varí, pozri, aký stôl nachystala. Sleduje telku, po kávu chodí k susedkám. Prečo?
No preto, že v živote nevidela veľa pekného! Mohli by ste ju niekam zobrať do kina, divadla, na večeru…
Jaj, to jej netreba, zbytočne vymýšľaš.
Ela stíchla. Porovnala si svokru s vlastnou mamou, ktorá si dopraje novú sukňu aj účes, aj keď peniaze vždy neboli. Pravidelne si kupuje aj predplatné do mestského divadla pre radosť.
Ela si povedala, že svokra by mala alespoň raz zažiť, aké to je myslieť na seba, a nie len na čakanie na vnúčatá, ktorým aj tak dá všetko.
Počkala pár dní, zavolala svokre a pozvala ju na spoločnú prechádzku a na kávu. A že či nezájdeme spolu aj do salónu Ela šla na kozmetiku a svokre ponúkla čokoľvek podľa vkusu.
Ale prosím ťa, preľakla sa pani Anna, ty si daj čo chceš, ja ťa počkám vonku, alebo vo vestibule.
Načo by ste čakali? Polhodinka navyše vám len prospeje. Aspoň manikúru a masáž rúk?
Svokra po niekoľkom prehováraní súhlasila. Ela vopred zavolala do salónu, kde ju dobre poznali, a vysvetlila situáciu.
Dievčatá, urobte pani Anne služby na úrovni. Nápadne jej ponúknite aj niečo navyše pedikúru, masku, čokoľvek. Ak sa bude pýtať na cenu, povedzte, že som už všetko zaplatila. Ak sa vám zapáči, máte novú vernú klientku.
V určený deň Ela priviedla neochotnú svokru do salónu a odovzdala ju do rúk profesionáliek.
Len polhodinka, však, Eľa? A koľko to bude stáť? Máme si pripraviť peniaze?
Keď milej pani Anne odovzdávala manikérka, Ela si sadla do vestibulu a vytiahla si telefón. V ten deň pre seba nič neplánovala.
Aj v nedeľu sa dá odpovedať na nejaké správy, keď je čas. Popri tom čakala na svokru.
Pani Anna vyšla až po dvoch hodinách oddýchnutá a s jasnými očami. Majsterky vedeli, čo robia.
Ó, Ela, koľko vecí mi spravili! Kávu mi dali, aj bylinkový čaj. Všetky sú tu také milé! Je to asi dosť drahé, však?
Teraz prebieha akcia! skočila jej do reči recepčná. Keď privediete kamarátku, procedúry sú zdarma. Takže dnes nič neplatíte!
Ela a jej svokra, potešená nezvyčajnou pozornosťou, pokračovali do blízkej kaviarne. Anna Pavlovičová si odpila z kapučína a oprala sa o operadlo stoličky.
Nechcete si občas spraviť takýto babský večer spolu so mnou? navrhla Ela. Pre stálych klientov tu dávajú dobré zľavy. Páčilo sa vám?
Veľmi, priznala svokra. Netušila som, že je to také príjemné.
Skôr ste to mali skúsiť!
No, vtedy… Deti boli malé. Muž, nech mu je zem ľahká, vždy poctivo šetril, míňanie neschvaľoval. Potom už nebolo pre koho.
A teraz je, usmiala sa Ela. Aspoň mne budete robiť spoločnosť, jednej je smutno.
Fajn, pre spoločnosť. Niekedy.
A stalo sa svokra začala s nevestou pravidelne chodiť do salónu. Diplomatická Ela jej postupne vymenila aj pár kúskov oblečenia a ceny vždy uvádzala o polovicu nižšie.
Prehovorila manžela, aby pozval mamu do reštaurácie. Išli spolu aj do kina. A na Vianoce dostala Anna Pavlovičová od Ely permanentku do divadla.
Omladla si, Anka! chválili jej susedky.
Veľa robia mladí, ťahajú ma so sebou, usmievala sa skromne.
Naozaj cítila, že práve teraz, na dôchodku, keď bola mamou dvoch dospelých synov, prežíva druhú mladosť.
Dnes si píšem do denníka: Niekedy netreba čakať na krásne veci až do dôchodku, ani sa nebáť myslieť trochu aj na seba. Všetka obeta pre rodinu nie je ešte dôvodom, aby človek zabudol byť šťastný aj sám so sebou.
