NEVESTA
Anna Balážová práve položila na krásne prestretý stôl obrovskú misu s pečenou kačkou a nespokojne si povzdychla. Každú chvíľu dorazia synovia s nevestami.
Nedávno sa ženil mladší, svadbu mali skromnú, taký slovenský štandard posledných rokov. Nevadí, teraz je to tak v móde mladí robia všetko jednoducho. Ona by teda urobila hostinu pre pol dediny, ešte by pozvala aj susedku Boženu, čo nikdy nič neodmietne. Ale oni si to zariadili po svojom. Ani jej s nebohým manželom to nevyšlo bohvieako slávne. Zobrali sa na úrade a prstene si kúpili až po roku, dva tenučké zlaté krúžky. Deti by si priala vystrojit poriadnu veselicu, ale každý nech žije po svojom.
Len jednu chybu má,” zverila sa kamoške minulý týždeň. Je až príliš vyleštená.” Ale nevestu Kvetka to, zdá sa, netrápi a rozhovor s ňou aj tak raz príde.
Kvetka je v podstate milé dievča. Na syna Gaba dobre vplýva dostrčila ho k lepšej robote, stále ho niekam posúva. Tridsať rokov býval doma, nič nerobil, večne na mamkinom tanieri, tak už začínala mať obavy, že jej ostane večne. Našťastie sa to zmenilo, Boh zaplať.
Lenže ten Kvetkin nedostatok tu predsa len ostáva vyzerá stále tak dokonalo, že dedinské tety by si mohli oči vyočiť. Stále po salónoch, strihy, laky, masáže, manikúra, povedala by človek, že je z reklamy. Peniaze jej tak letia, až to aj sčítaná žena ako Anna občas nezvláda. Však vydatá žena má mať rodinu na prvom mieste, nie nechty! Až prídu deti, to pôjde na pedikúru miesto nových topánok pre syna? Srdce matky to akosi nechápe. Sama svoje potreby vždy odsunula na posledné miesto. Najmä keď ovdovela, a synovia, či už veľkí alebo malí, aj tak stále niečo potrebovali.
Jej úvahy prerušil zvonček došla mladá generácia. Kvetka vošla do obývačky ako hviezda z televízie. Vlasy načesaná, nechty ako z katalógu. Makeup skutočne minimálny všetko zásluha šikovnej ruky jej kozmetičky.
Kvetka, ty si ale nádherná! vyhŕkla Anna úprimne, no troška nespokojnosti v hlase utajiť nevedela. Ten kostým máš nový?
Áno, včera som si ho kúpila. Dostala som bonus v práci, Kvetka sa usmiala.
No, také peniaze je dobré si odložiť, nemohla si Anna odpustiť pripomienku. Všetky odmeny, trinásty plat, vedľajšie príjmy na čierne dni. Verte mi, raz sa to zíde!
Kvetka mlčala. Svojskú svokru mala rada, všetko obetovala rodine, lenže ona si myslela, že ten čierny deň chodí len k tým, čo naň príliš čakajú.
Večer prebehol v pohode, len sem-tam sa Anna pokúsila nenápadne spojiť tému na šetrenie peňazí. Kvetka pochopila, že letí kameň do jej záhrady.
A vy ste boli niekedy na manikúre, pani Balážová? nedalo jej a spýtala sa.
Ja? zabehlo Anne. Nikdy. Doma si niečo upravím, nech mám ruky čisté, viac netreba.
Tento dialóg si ani nikto nevšimol. Ale Kvetke to ako žene nedalo: veď to je hriech, vychovať dvoch dospelých synov, obskakovať ich aj v dôchodku a nevedieť minúť drobné na seba!
Gabo, a tvoja mama si vôbec niečo dopraje? vypytovala sa muža, keď šli domov.
No, čo by si dopriavala? Varí, taký stôl pripravila. Občas kukne telku, poseká s kamarátkami. A čo má ešte robiť?
No napríklad ísť do kina, na divadlo alebo na večeru!
Ale ona to nepotrebuje, nevymýšľaj.
Kvetka ostala ticho. V duchu porovnala svokru so svojou mamou, ktorá si aj v časoch tesnej peňaženky dopriala pekný zostrih, nové šaty a permanentku do Mestského divadla pre dobrý pocit.
Kvetka sa rozhodla, že svokra by mala aspoň raz zažiť niečo len pre seba, nie len sedenie pri telke a strihanie nedeľného koláča pre vnúčatá.
Pár dní počkala a zavolala Anne s návrhom, že si urobia dámsky deň: pôjdu na kávu a cestou sa zastavia v salóne, aspoň na manikúru a masáž rúk.
Ale čo by som tam ja robila… Keď tak, počkám ťa vonku, alebo v čakárni, začala sa brániť Anna.
Nebuďte taká! Polhodinka vás predsa nezabije. Prvé ošetrenie je zadarmo, keď vám to nebude sedieť, ideme preč, uisťovala ju Kvetka.
Napokon súhlasila, aj keď protestovala ako partizánka na fronte. Kvetka zavolala známy salón v centre Bratislavy, všetko vybavila dopredu.
Kočky, mojej svokre urobte VIP servis, všetko, čo sa dá: masážik, manikúrka, aj nejaké prekvapká. O cene nehovorte, povedzte, že je to zaplatené. Ak sa jej zapáči, máte stálu zákazníčku.
V dohodnutý čas odviedla natlačenú Annu do salónu a odovzdala ju do rúk majsteriek krásy.
Len polhodinky, dobre? A koľko to stojí? vyzvedala Anna.
Kým ju milá recepčná odvádzala, Kvetka spokojne sedela na recepcii, vyťukávala e-maily. Pre seba dnes nič neplánovala.
Za dve hodiny vyšla Anna omladená, voňavá a vysmiata ako slniečko. Majsterky svoje vedeli.
Jój, Kvetka, mne tu toľko spravili: kávičku naliali, bylinkový čaj dali… Lenže čo to celé stálo? Isto mala mať pol výplaty v peňaženke!
No kdeže. Práve dnes je akcia, ozvala sa slečna z recepcie, každý, kto privedie kamarátku, má všetko grátis. Takže nič neplatíte!
Rozveselené zamierili do najbližšej bratislavskej kaviarne. Anna si dopla kapučíno, pohodlne sa usadila.
A že by sme takéto dámske jazdy dali aspoň raz do mesiaca, hm? Večne sú tu nejaké zľavy, navrhla Kvetka.
Ty vieš čo? To bolo parádne! Ja som ani netušila, že je to také príjemné, priznala Anna.
Škoda, že si nezačala skôr!
Vieš, deti boli malé, manžel (večne šetrný ako oravský bača), nikto nič také neschvaľoval. A potom už nebolo treba.
Ale dnes treba: aspoň kvôli mne, nech nie som sama.
Pre tvoju spoločnosť vždy! usmiala sa Anna.
Odvtedy chodili na procedúry spoločne. Kvetka jemne obmenila Annin šatník, dookola opakovala zľavnené sumy, manžela donútila vyniesť mamu do reštaurácie aj do kina. A na Vianoce našla Anna pod stromčekom permanentku do Slovenského národného divadla.
A susedy chválili: Ty si teda rozkvitla, pani Balážová, čo to s tebou urobila tá mladá? Anna iba skromne úsmevom prikyvovala:
Nuž, keď vás mládež berie so sebou do života, tak človeku mladosť vráti.
Lebo na dôchodku, to sa konečne začína ozajstná zábava.
