Existujú ľudia, s ktorými sa jednoducho nedá vydržať. Len málokto má rád spoločnosť takzvaných toxických osôb. Pripomeniem vám jeden príbeh, ktorý mi rozprával môj dobrý priateľ. Spíšem ho teraz podľa jeho dojmov možno sa v ňom niekto spozná.
Mám naozaj úprimný vzťah s blízkou rodinnou príslušníčkou. Nezriedka si hovoríme všetko priamo, navštevujeme sa. Nedávno som bol na návšteve u Drahomíry šiel som na čaj. Cestou som kúpil parížsky rez a išiel som priamo k nej.
Prišiel som ale v nie najvhodnejšiu chvíľu, lebo Drahomíra už mala spoločnosť. Prišla k nej suseda, pani Viera už staršia pani, ktorá má problém s alkoholom. Celý dôchodok dokáže minúť len na fľašu. A keďže nerada pije sama, neustále obchádza po chodbe a hľadá “parťákov”. Je náramne dotieravá.
Vyhýbam sa Viere, lebo ju neviem vystáť. Jej reči nemajú hraníc, miesto konverzácie splieta hlúposti. V podstate už ani netuší, ako sa správa. Preto sa s ňou rozprávam len nevyhnutne a chladne. Chcel som už vtedy radšej odísť, ale Drahomíra ma presvedčila, aby som ešte zostal. Nehádal som sa, predsa len, neplánoval som dlhú návštevu. Zatiaľ čo sa čajník varil, Viera sa hneď chytila slova.
Nie každý vydrží takýto typ človeka. Najskôr človeka rozplače, potom rozosmeje, ale iba zúfalstvom. Drahomíra má na ľudí zvláštny vkus keby som bol na jej mieste, neposadil by som takú susedu ani k stolu.
Rozhodol som sa teda po chvíli odísť. Mal som toho už dosť, nebudem predsa počúvať donekonečna podobné nezmysly. Až neskôr mi Drahomíra rozprávala, čo sa dialo po mojom odchode. Zastavila sa u nej ešte ďalšia kamarátka. Najskôr všetko prebiehalo pokojne, no Viera sa zrazu pustila do provokácií.
Situácia dokonca vyústila do hádky medzi Drahomírou a jej kamarátkou.
Neuveríš, Viera nás natoľko vyprovokovala, že sme sa skoro pobili. To sa mi v živote ešte nestalo, rozprávala neskôr Drahomíra.
Vtedy som konečne pochopil, čo znamená toxický človek. Viera presne sedí na túto definíciu. Pri nej sa objaví konflikt z ničoho nič. Všetci susedia o nej vedia, nikto s ňou nechce nič mať. Len Drahomíra jej ešte stále dala šancu.
Ale aj tá už začala chápať, ako sa veci majú. Povedala mi:
Vieš, ja a Helena sme kamarátky už celú večnosť. Prežili sme všeličo. A teraz prišla Viera a majstrovsky nás poštvala jednu proti druhej pohádali sme sa kvôli hlúpostiam. Keď som sa Heleny neskôr pýtala, ako sa cítila, povedala, že akoby bola očarovaná. Môže sa to stať, čo myslíš?
Drahomíra si uvedomila, že nie je rozumné rozprávať sa s hocikým. S niektorými ľuďmi je lepšie neprísť vôbec do kontaktu. Ja som si zároveň uvedomil, aké mám šťastie, že bývam v paneláku, kde sú všetci susedia v pohode.
Neskôr mi Drahomíra spomenula, že sa Viera odsťahovala. Byt predávajú a ona žije u dcéry. Dôvodom boli rodinné problémy. Odkedy odišla, v bytovke zavládol pokoj. Naozaj, stačí jedna osoba a rozhádže život viacerých naraz.
Prostredie, v ktorom žijeme, je veľmi dôležité. Prajem každému normálnu rodinu aj susedov. Na nervy máme naozaj len jedny netreba ich míňať na nevhodných ľudí.
