***Nevďačná nevesta***
„No tak, zas máš tvár ako kyslá uhorka!“ nespokojne povedala Alžbeta. „Namiesto vďaky by si sa mohla usmiať! Vždy len robíš grimasy!“
Zuzana sa zhlboka nadýchla, keď sa pozrela na svoju svokru. Už mala dosť toho, ako sa matka Miša neustále pletie do ich záležitostí.
Aj dnes priniesla domov mačku, hoci ju o to nikto nežiadal. Pred pár dňami sa u nich objavili šváby od nových susedov, ktorí práve sťahovali a uklízeli byt, kde dlhé roky nikto nebýval. Rozhodli sa zbaviť nevítaných hostí, no tí omylom cestu našli k Zuzane a Mišovi, o čom sa Mišo zmienil pred mamou. Ale na čo tá mačka?
„Šváby nie sú myši, načo by nám bola mačka?“ spýtala sa Zuzana.
„Ako načo? Všetci vedia, že mačky jedia šváby!“ sebavedomo vyhlásila svokra.
„Žila som s mačkami celý život a nikdy som nevidela, že by jedli šváby!“ odpovedala nevesta s pokrútením hlavy. „A okrem toho, zabúdate, že Mišo je alergický na srsť!“
„Trochu to vydrží pre takú dôležitú vec!“
„Ale to teda nie, Alžbeta. Mačku odnesiete späť, odkiaľ ste ju vzali. Keby sme chceli mať domáceho miláčika, postarali by sme sa o to sami!“ odsekla Zuzana.
„To nebudeš ty rozhodovať! Keď Mišo príde domov, on nás rozsúdi.“
O pol hodiny sa Mišo vrátil z práce. Celý čas Alžbeta behala s mačkou hľadajúc šváby od susedov, aj keď Zuzana ich už včera všetky vyhubila a pre istotu nainštalovala lapačky, aby sa už nevrátili.
Ani jedna šváb sa neobjavil, ale Alžbeta sa snažila presvedčiť seba aj nevestu, že sa iba schovali a v noci isto vylezú. Potom sa zviera Yanka bude hodiť. Už aj meno pre mačku vymyslela…
Mišo si nového obyvateľa ihneď nevšimol. Vyzliekol si bundu a išiel do kúpeľne umyť si ruky, keď zrazu niečo mokré pocítil pod nohou.
„Zuzka, ty si niečo v kúpeľni vyliala?“ zakričal, keď pustil vodu.
Žena k nemu pribehla. Uvidiac mláku, okamžite sa zorientovala, kto ju vytvoril.
„Nie, toto urobila tvoja mama!“
„Čo?“ usmial sa. „Veď toaleta je hneď vedľa!“
„Je to jej nový spôsob, ako nám znepríjemniť život!“ posťažovala sa manželka.
„Čo sa zas stalo?“
„Ona ti to sama vysvetlí. Zlož si radšej ponožky a spáľ ich!“
„Spáliť?“
Mišo bezradne pozeral na manželku. Keď si umyl ruky, sňal si ponožku a privoňal k nej. Ten pach mu bol známy, no povedzme… fuj!
Položil handru na mláku, opäť si umyl ruky, potom mydlom aj nohy a vyšiel do kuchyne. Jeho matka sedela na stoličke a hladila za uchom sivú mačku. Mala akúsi zamračenú tvár.
„Mami?“
„Synu, všetko ti vysvetlím! Pamätáš si, ako si spomínal šváby? Yanka ich všetky pochytá! Zaručujem to!“
Mišo počúval matku, žmurkajúc očami, keď náhle hlasno kýchol, a potom ešte niekoľkokrát.
„No jasné, lenže kým váš Yanka bude jesť šváby, váš syn umrie na alergiu!“ ironicky poznamenala Zuzana. „Nie nadarmo nemáme domáce zvieratá!“
„To nič, trochu to vydrží!“ opäť sa rozhorčila svokra.
Mišo opäť kýchnul a nakoniec to nevydržal.
„Mami, odnes odtiaľto tú mačku! Rýchlo!“
„Mišo, a čo šváby?“
„Hovorím, odnes ju! Okamžite!“
Alžbeta s nespokojnosťou cmukla a zamierila k vchodovým dverám. Vyhodila mačku na chodbu a vrátila sa do kuchyne.
„Tak potom sa nesťažujte, keď bude v byte viac švábov ako prachu!“
„My sme prach nemali!“ poznamenala Zuzana.
„Radšej buď ticho! Ty moju pomoc vôbec nevieš oceniť!“ urazene povedala svokra.
„A kde ste zobrali tú mačku? Veď sa stratí! Vidno, že je domáca!“
„Ale prosím ťa, sedela pred vchodom!“ s nevôľou odpovedala Alžbeta. „Ja som ju len požičala…“
Zuzana nič neodpovedala, hoci vnútri veľmi zúrila. V princípe to bolo v duchu svokry. Uchopiť cudzorodú mačku a nosieť ju do synovho domu. Čudná žena, aby som to nepovedala inak…
„Mami, a možno by stačilo už prestať nám pomáhať?“ spýtal sa Mišo.
Zuzana sa v minulosti už sťažovala na jeho matku. Tá mala talent ľudí priviesť do varu. Prednedávnom si odišli na víkend na vidiek a mama prišla na návštevu a rozhodla sa rozmraziť a umyť chladničku. Akoby ju Zuzana vôbec nerozmrazovala, veď niekto musel. Lenže zabudla, že majú chladničku, ktorá to nepotrebuje, lebo je na suché mrazenie.
Vypnula ju a šla pozerať televíziu. Vybrala všetky zásuvky, aby sa rýchlejšie rozmrazila.
Pozerala televízor a potom zaspala na chvíľu. Zobudila sa na mužov telefonát, ten si želal na večeru čapčeky pripraviť. No, rozhodla sa, že chladnička počká. Utiekla domov, mužovi pripravila čapčeky a tak sa vyčerpala, že rozhodla sa vrátiť k synovi do bytu až nasledujúci deň.
Mišo a Zuzana sa vrátili o niekoľko hodín skôr, ako plánovali. Svokra ešte nestihla dokončiť svoje abnormálne konanie. Ráno ju ešte aj bolela hlava, naštastie. Skrátka, ako vošli domov, už tam strašne smrdelo. Celú noc sa potraviny kazili.
Najsmutnejšie bolo, že Zuzanina mama nedávno prišla na návštevu a priniesla dva kilogramy červenej ikry. Naraz ju nezješ, rozhodli sa ju zmraziť. Lepšie, než by sa pokazila. K tomu im aj Svetlana tvrdila, že v mraze s ňou nič nebude. Vraj aj oni tak skladujú.
Zuzana je pôvodom z Popradu. Rodičia tam stále žijú, preto často vozia ako darčeky rôzne exotické delikatesy. A teraz, vďaka Alžbete, mínus dva kilogramy ikry, mínus tri údiace kapry a ešte šesť zmrazených zubáčov. Škoda je to!
Zuzana takmer plakala, keď si uvedomila, že svokru má len na starosti. Jej mama sa snažila, doviezla to všetko a teraz toto!
Samozrejme, že si Alžbeta našla tisíc výhovoriek. Dokonca sa ani neospravedlnila. Po tom incidente však Mišo, bez otázok, vzal ich kľúče od svojho bytu, ale to nezabránilo svokre tvoriť „dobré skutky“.
Teraz už všetko robila otvorene. Jedného dňa kúpila sleďašky v zľave v Tesco. Mišo ich veľmi miloval, zjedol takmer celú plechovku. Zuzana si ihneď nevšimla dobu použitia, bola to starina. Ostávalo dúfať, že ešte nebolo pokazené. Dúfali, že z toho nič nebude, no bolo. Tentokrát však v tom najpriamom zmysle. A ešte tak, že Mišo tri dni ležal s horúčkou, až volali raz sanitku.
Pred pár týždňami svokra požiadala, či by mohla prísť na návštevu okúpať sa. U nich vypnuli horúcu vodu a chcela sa normálne vo vani umyť. Mišo nedávno inštaloval bojler. Samozrejme, pustili ju. Kto by vedel, že tá puntičkárka donesie so sebou vlastný prostriedok na čistenie vane, nejaký leptavý prášok.
Zavrela sa ibaže niečo išlo nesprávne. Potom sa rozhodla nepriznať. Tvrdila, že s tým nič nemá, ale Zuzana ihneď pochopila, kto im akrylovú vaňu zničil.
„Prečo ste ju čistili?“ rozhorčene sa spýtala nevesta. „Ja som ju vyčistila pred vaším príchodom!“
„Och, viem, ako čistíš! Len špinu rozmazávaš!“
Aj Mišo bol z toho smutný, ale nenapadne ho donútiť matku kúpiť novú? Tak teraz žijú s poškodenou vaňou, čakajú na výplatu, aby kúpili novú. A teraz aj šváby, potom s mačkou. Zuzana už mala všetkého plné zuby.
„Alžbeta, čo keby ste nám už viac nepomáhali?“ povedala s vážnym výrazom. „My s Mišom už nie sme deti. Veľmi dobre vieme, čo a ako treba robiť!“
„No vidíš! Nevďačná nevesta sa mi dostala! Mala by si sa na mňa modliť! A ty len tvár krivíš!“
„Na čo sa modliť? Na dva kilogramy červenej ikry, ktorú sme museli vyhodiť do záchodu? Na akrylovú vaňu, ktorú ste zničili barbarským spôsobom? Na sleďa, ktorým ste otravili svojho syna? A to nie sú všetky vaše skutky! Možno by to už stačilo?“
„A čo, nemám už ani chodiť k vám na návštevy?“ urazene reagovala svokra.
„To je vlastne dobrý nápad. Možno radšej my k vám?“
„Áno, mami, aj mne sa ten nápad páči!“
„Aj ty si proti mne?“ zapozerala sa Alžbeta na syna. „Ach, synu! To som od teba nečakala! Už, nikdy viac moje nohy nevstúpia do vášho domu!“
Svokra vstala zo stoličky a utiekla do predsiene. V kútiku duše dúfala, že ju začnú zadržiavať, možno sa dokonca ospravedlnia, ale nikto ju ani len neprišiel vyprevadiť.
Keď sa za ňou zatvorili dvere, manželia si len úľavou vydýchli. Mišo celý večer kýchal, našli ešte jednu mláku pod posteľou v spálni a Zuzanu čakala generálna údržba, aby odstránila všetku srsť z bytu, ale na nich bola svokra urazená. No a nech sa hnevá. Hlavne že vo svojom dome…
