Bola to ako podivný sen, kde všetko plynie vlastným záhadným tempom. „Nestratili sme čas, len sme k svojmu šťastiu kráčali dlhšie,“ povedala Zuzana a pritúlila sa k Jánovi.
Zuzana otvorila oči a blažene sa natiahla. Dnes je nedeľa, môže poležať a neponáhľať sa.
Keď jej manžel zomrel, známi a kolegovia čakali, že Zuzana sa bude zúriť a topiť sa v slzách. A ona si nasadila masku nezúfalej smútku. V práci jej dali voľno, aby mohla dôstojne vypraviť svojho milovaného manžela.
Navonok vyzerali ako dokonalý pár, ale kto vie, aké kostlivce sa skrývali v ich šatníku? Nie, ako človek jej bolo ľúto Dušana, ako každého, kto odišiel predčasne. Ale nie ako milovaného manžela.
Zuzana sa pozrela na fotografiu v ráme. Hotovo, teraz ju konečne môže odložiť. Doteraz to neurobila, lebo chodili známi, tíšili ju a samozrejme hľadali očami portét zosnulého.
Každé ráno sa prebudiť a vidieť jeho spokojnú, až samolúbou tvár – to bolo už príliš. Zuzana odhodila perinu, vstala, pristúpila k polici a vzala do rúk manželovu fotku. Chvíľu si prezerala jeho upravenú, príjemnú tvár človeka, ktorý bol presvedčený o svojej neodolateľnosti. Koľko žien mu podľahlo. Zuzana sa uškrnula.
„No čo? Doplatil si? Myslíš si, že ťa oplakávam? Nečakaj. Zbohom.“ Roztvorila knihy a zasunula medzi ne rámik s fotkou. „Tak. Tu je tvoje miesto, nie v mojom živote.“ Zuzana otrásla neviditeľný prach z dlání a odišla do kúpeľne.
***
Keď Zuzana vyšla z posluchárne po poslednej skúške, v chodbe už nebol žiadny iný študent. Bola posledná. Zrazu sa objavil ten nenápadný chlapec, s ktorým sa spolu hlásili na vysokú.
„Tak ako? Dala si to?“ opýtal sa.
„Jednotka!“ Zuzana nedokázala skryť radosť.
„Takže budeme študovať spolu.“ On sa tiež usmial.
„Treba ešte počkať na výsledky…“ začala Zuzana, no sama bola istá, že sa dostala.
„To je formalita. Máš jednu dvojku. Hraničný bodový limit máš.“
„A kedy zverejnia výsledky?“
„Pozajtra, pýtal som sa. Môžeme to osláviť?“ Čakal na jej odpoveď so zatajeným dychom.
Zuzana si pomyslela, že rodičia sú ešte v práci, už sa nemusí učiť, vlastne nemá čo robiť.
„Poďme,“ odpovedala.
Prechádzali sa po meste, jedli zmrzlinu a potom išli do kina.
Dostali sa do rozdielnych skupín. Zuzane to bolo jedno, ale Ján sa trápil. Teraz sa vídzali len na prestávkach a prednáškach, kde si vždy sadol vedľa nej.
Raz Ján meškal a jej miesto vedľa seba obsadil Dušan Galbavý, ktorý vbehol do triedy na poslednú chvíľu. Zuzana chcela povedať, že je to obsadené, no na katedru vystúpil profesor a začal prednášku. O ňom kolovali fámy, že je prísny, a ak niekto naňho neurobí dobrý dojem, môže sa rozlúčiť s lepšou známkou ako trojka.
Zuzana si pomyslela, že nič sa nestane, ak raz budú s Janom sedieť oddelene.
„Šimko ťa žiarli. Cítim, ako mi žiarou pálí dieru do chrbta,“ povedal Dušan s posmeškom, mierne sa nakloniac k Zuzane.
Otočila sa. Ján sedel v zadnej rade a utrápene sa na nich pozeral.
„Mladí ľudia, dosť rozprávania. Slečna, ak vás to nebaví, môžete opustiť prednášku,“ prísny hlas profesora donútil Zuzanu trasť sa.
Všetci študenti sa na nich pozreli, a tak Zuzana sklonila hlavu nad zošitom.
„No tak, teraz si daj pozor. On nás vyfotil,“ šepol Dušan a obaja sa zadusene zasmiali.
Profesor ich nakoniec vyhodil. Najprv sedeli v chodbe a čakali na koniec, potom Dušan navrhol, aby šli na obed. Načo strácať čas?
Dušan bol múdry, vedaľ zaujímavé rozhovory. Zuzane sa páčila jeho sebaistota. Učitelia ho rešpektovali za jeho vedomosti a šarm.
„Zuzka, buď s ním opatrná. Je to sukničkár, šašo,“ varoval ju Ján po prednáške.
„Žiarliš?“ spýtala sa Zuzana.
„A čo ak áno?“
„Janko, medzi mnou a Dušanom nič nie je. No veď raz sme spolu sedeli.“
No jedna prednáška nebola všetko. Zuzana sa zaľúbila, nedokázala žiť bez Dušana. Všetci ich považovali za pár, jej rodičia ich videli ako budúcich manželov. Očarujúci a zdvorilý Dušan si získal Zuzaninú mamu. Vedel si podmaniť ženské srdcia bez ohľadu na vek.
Mladí ľudia sa rozhodli, že sa neponáhľajú so svadbou, no do plánov zasiahla náhoda – Zuzana otehotnela. Povedala to Dušanovi a na jej prekvapenie to zvládol v pohode.
„Vtipné, budem otec. Lenže z čoho budeme dieťa živiť? A škola? Zuzka, možno nechajme to tak? Je to ešte skoro.“
Zuzana s ním súhlasila. Ešte malo čas. No v najnevhodnejšej chvíli ju začalo zvracať, cítila sa zle a unavene. A tak podstúpila potrat. Ktorá škola s dieťaťom? Milovali sa, študovali a plánovali budúcnosť.
A Ján bol len priateľ. Ponúkal jej vypísané poznámky, keď chýbala. Neviditeľný, vždy bol po ruke.
V lete po štvrtom ročníku sa Zuzana a Dušan vzali. Dušanov otec bol veľkým šéfom v meste. Po škole ich vzal do svojej firmy. Dušan rýchlo postupoval v kariére. Zuzana nežiarila, vedela, že otec pomáha synovi, a ona bola len manželka.
Raz poobede Zuzana vošla do manželovej kancelárie a zastihla ho v náručí mladej, drzej sekretárky. Tá prešla popri nej, bez hanby sa jejTej noci, keď hviezdy svietili ako nikdy predtým, Zuzana konečne pochopila, že pravú lásku nemusíš hľadať ďaleko – stačí sa pozrieť do srdca.
