**PODIVNÉ ŠŤASTIE**
“Mami, zostáva už len posledná možnosť mať dieťa – metóda IVF. S Tomášom sme sa rozhodli. Nepresvedčíš ma. Zvykni si na túto myšlienku,” povedala Zuzka tieto slová bez nádychu.
“IVF? Takže budem mať umelého vnúčika alebo vnúčku ‘zo skúmavky’?” Nedokázala som uveriť, čo počujem od vlastnej dcéry.
“Mami, hovor si tomu, ako chceš. Zajtra začíname s procedúrou. Všetky testy sú hotové. Lekári varovali – bude to dlhá a neistá cesta. Žiadne záruky. Prosím ťa, daj mi čas,” vzdychla si Zuzka ťažko.
Nenašla som slov. Mala som ju podporiť, povedať niečo láskavé, ale slová uviazli v hrdle.
Rozprávali sme sa po telefóne. Asi jej bolo ťažko povedať mi to osobne, téma bola príliš chúlostivá.
Prvýkrát sa Zuzka vydala za kamaráta z detstva, za Adama. Zdalo sa, že ich láska je nežná ako rozprávka. Alespoň jej to tak pripadalo. Ale hneď na svadbe, v malej reštaurácii, sa Adam, pod vplyvom alkoholu, ocitol v náručí svojej svedkyne. Zuzka ich našla v “romantickom” prostredí – v zaprášenej komôrke.
Adam, keď ju uvidel, snažil sa nejako vykrútiť; svedkyňa popadla svoje veci, prikryla si priesvitným šálom nahé časti tela a vybehla z miesta činu. V ten deň ju už nikto nevidel.
Zuzka podala na rozvod. S manželom sme ju presviedčali, nech nekoná unáhlene:
“Zuzka, neponáhľaj sa. Čo také sa môže stať opitému? Určite ho tá svedkyňa vtiahla do tej prekliatej komôrky. Veď Adam je chalan ako z obrázka, tak sa na neho zavesila. Odpusť mu, dcérka. Máte pred sebou celý život. Rozmysli si to. Budeš ľutovať.”
“Nie, mami, nebudem. Adam ma bodol, no dobre bodol. Bolí ma to. Ale nechcem začínať manželstvo s klamstvom a zradou. Vďaka Bohu, že sa to stalo v deň svadby. Ušetrilo mi to väčšiu bolesť,” Zuzka bola neoblomná.
Adam ju presviedčal, prosil o odpustenie, úprimne ľutoval – všetko márne.
…O pár mesiacov neskôr sa ukázalo, že Zuzka je tehotná s Adamom. Potichu, bez môjho vedomia, sa tehotenstva zbavila. Úprimne, keby som to vedela, prosila by som ju, nech sa k Adamovi vráti.
…Čas plynul, Zuzku si začal dvoriť Tomáš. Mimochodom, Adamov najlepší priateľ. Tomáš ju miloval už dlho, ale nikdy by neprekročil priateľovi cestu. Teraz však nastala vhodná príležitosť. Zuzka nebola hneď súhlasná. Spálená, neverila nikomu. Tri roky váhala. Tomáš neustúpil. Nakoniec sa Zuzka presvedčila o jeho úprimnosti:
“Tomáš, tvoja ponuka na manželstvo ešte stále platí?”
“Samozrejme, Zuzka! Ty vážne súhlasíš, aby si sa za mňa vydala?” Tomáš pobozkal ruku svojej milovanej.
Zuzka prikývla.
Tomáš z radosti usporiadal skvelú svadbu. Boli tam všetci kamaráti, okrem Adama. Ale “ex” poslal novomanželom obrovskú kyticu voňavých ľalií. Zuzka ju odmietla a darovala ju slobodnej kamarátke.
Zuzke bolo dvadsaťosem, Tomášovi tridsaťtri. Prešli dva roky manželstva, no deti neprichádzali.
“Zuzka, máte s Tomášom nejaký plán, alebo to proste nejde?” opatrne som sa spýtala.
“Nejde, mami. Začínam sa obávať. Tomáš o tom nehovorí. Myslím, že si to vyčíta. Počkáme ešte rok, a potom…” Zuzka sklopila oči a odvrátila sa.
“Čo ‘potom’…? Z detského domova?” Nerozumela som.
“Čas ukáže. Bábätko budeme mať. Akýmkoľvek spôsobom,” Zuzka sa záhadne usmiala.
“Nech ti Pán pomôže! S otcom sa už tešíme na vnúčatá,” jemne som ju pohladila po hlave.
A tak uplynuli ďalšie dva roky snahy…
Zuzka mi oznámila, že idú na IVF. Ja som bola rukami nohami proti:
“Zuzka, hovorí sa, že tieto deti nemajú dušu, že sú choré, že nepatria do tohto sveta, že nikdy nebudú mať vlastné deti… Sú to akési bioroboty.”
“Mami, táto metóda existuje takmer štyridsať rokov. Vo svete sa stáva čoraz bežnejšou. Dnes je veľa bezdetných párov. ‘Skúmavkové’ deti sa rodia tak normálne ako ostatné. Len je to náročnejšie. Nevieš si predstaviť, akú psychickú záťaž nesieme ja a Tomáš. Je to ťažké rozhodnutie. V každom prípade, priprav sa na vnúčatá. Môžu to byť dokonca dvojičky. Mimochodom, prvé ženy, ktoré prešli IVF, neskôr otehotneli prirodzene,” Zuzka sa ma snažila presvedčiť, že ich rozhodnutie je správne.
A ja som si uvedomila, že proces už začal, cesta späť neexistuje. Ostáva len dúfať, veriť, nezúfať.
…Cesta k dieťaťu bola finančne náročná, vyčerpávajúca. Zuzka otehotnela až na štvrtý pokus. Prepadla depresiám, záchvatom plaču. Kvôli hormonálnej terapii pribrala. Tomáš schudol, unavili ho jej výkyvy nálad, plač, smiech bez dôvodu.
“Mami, bojím sa kýchnuť, zakašľať, urobiť prudký pohyb. Čo ak všetko stratím? Na piaty pokus už nepôjdem. Som unavená, vyčerpaná. Aspoň nech donosím toto dieťa. A všetko kvôli tomu prvému potratu. Vedela som, že ho nemôžem mať? Teraz to zaplatím,” Zuzka smutne premýšľala, utierala slzy.
Tomáš a Zuzka dvakrát odišli k moriu oddýchnuť si. Potrebovali prestávku. Zuzkine nervy boli na pochode. Chcela skočiť z okna… Tomáš stál po jej boku, obklopoval ju láskou, starostlivosťou. To bolo dôležité.
ZuzA keď už sa zdalo, že všetko zlé je za nimi, jedného dňa našu malú Evičku v škôlke pochválili, že je najšikovnejšia z celej triedy, a vtedy som konečne pochopila, že láskyplná rodina je to jediné, čo naozaj rozhoduje.
