Neskoré rozlúčenie: Rozchod na ceste domov
Po nežnom bozku s milenkou nastúpil Filip Kováč do auta a vybral sa domov. Na chvíľu sa zastal pred vchodom, zhlboka sa nadýchol a v duchu si pripravoval slová, ktoré povie manželke. Vyšiel po schodoch a odomkol dvere.
Ahoj, pozdravil. Zuzana, si doma?
Som, odpovedala manželka bez emócií. Ahoj. Idem smažiť rezeň?
Filip si sľúbil, že bude priamy, rozhodný skutočný muž! Bola chvíľa skoncovať s dvojitým životom, kým ešte cíti milenkine pery, kým ho každodennosť opäť nepolkne.
Zuzana, odkašlal si a upravil hlas. Prišiel som ti povedať že sa musíme rozísť.
Novinka bola prijatá s pokojom, ktorý znepokojoval. Zuzana nepatrila k ženám, čo sa ľahko rozčúlili. Kedysi ju preto Filip nazýval Zuzana z ľadu.
Čo tým myslíš? opýtala sa, stojac v kuchynských dverách. Nemám smažiť rezeň?
To nechávať na tebe, povedal Filip. Ak chceš, smaž; ak nie, tak nie. Odchádzam. Za inou.
Väčšina žien by pustila do návalu hnevu, možno by po manželovi hodila panvicu. Ale Zuzana nebola ako väčšina.
Ach, aká tragédia, zamrmlala. Priniesol si moje topánky zo servisu?
Nie, priznal Filip prekvapene. Ak je to také dôležité, idem pre ne teraz!
Pozri sa… zamrmlala Zuzana. Vždy si bol taký, Filip. Pošleš blázna pre topánky, a on ti prinesie staré.
Filip sa urazil. Jeho naladený dramatický rozchod sa rozpadal. Kde boli slzy, krik, posvätný hnev? Ale čo iné čakať od ženy so studenou krvou ako Zuzana z ľadu?
Nepočúvaš ma, Zuzana! zdvihol hlas. Hovorím ti, že ťa opúšťam pre inú, a ty riešiš topánky!
Presne tak, odpovedala Zuzana. Na rozdiel odo mňa, ty môžeš ísť, kam chceš. Tvoje topánky nie sú v servise. Čo ti bráni?
Žili spolu roky, no Filip nikdy nevedel rozlíšiť, kedy Zuzana myslí vážne a kedy žartuje. Na začiatku ho práve jej pokoj, jej diskrétnosť priťahovali. A samozrejme jej pevná krása a praktické zmýšľanie.
Zuzana bola pevná, verná a nevzrušená ako kus žuly. Ale teraz Filip miloval inú. Miloval s vášňou, hriechom a nežnosťou! Bola chvíľa prestrihnúť putá a vykročiť do nového života.
A tak, Zuzana, vyhlásil slávnostne, s tŕpkosťou. Som ti vďačný za všetko, no odchádzam, lebo milujem inú. Teba už nie.
Neuveriteľné, povedala Zuzana tichým hlasom. Nemiluje ma, chudáčik. Moja matka milovala suseda, otec zas domino a borovičku. A pozri, aká som ja výnimočná žena.
Vedel, že hádať sa s ňou nemá zmysel. Každé jej slovo vážilo ako kameň. Pôvodný zápal mu vyprchal a nechcel už viac konflikt.
Zuzana, si naozaj výnimočná, povedal trpko. Ale ja milujem inú. Milujem ju vášnivo, hriešne a nežne. A odchádzam, chápeš?
A ktorú? spýtala sa manželka. Táňu Horváthovú, však?
Filip ustúpil. Pred rokom mal románik s Táňou, ale nikdy by ho nenapadlo, že o nej Zuzana vie!
Ako vieš o nej? začal, no zarazil sa. Nechceš vedieť. Nie, Zuzana, nie je to Horváthová.
Zuzana sa zívala.
Takže to je Sandra Kováčová? Za ňou si išiel?
Mrazilo ho v chrbte. Sandra bola jeho bývalou milenkou. Ak to Zuzana vedela, prečo nikdy nič nepovedala? Ale samozrejme, ona bola pevnosť, nikdy nedávala najavo emócie.
Opäť si vedľa, trval na svojom Filip. Nie je to Kováčová ani Horváthová. Je to iná žena, úžasná, láska môjho života. Neviem bez nej žiť a odchádzam. A nepokúšaj sa ma zastaviť!
Tak to musí byť Mária, usúdila Zuzana. Ach, Filip, Filip… si naozaj hlupák. Tvoje veľké tajomstvo. Láska tvojho života Mária Nováková, tridsaťpäť rokov, jedno dieťa, dva potraty… Mám pravdu?
Filip sa chytil za hlavu. Trafila presne! Jeho románik bol s Máriou.
Ako?! zajačal. Kto ti to povedal? Špehovala si ma?
Jednoduché, Filip, odpovedala Zuzana. Vieš, že som roky gynekologička. Prehliadala som polovicu žien v tomto meste, kým ty si spoznal len zlomok. Stačí mi pohľad, aby som vedela, kde si bol, ty trúfoli.
Filip sa zhlboka nadýchol a snažil sa zachovať dôstojnosť.
Dobre, predpokladajme, že máš pravdu! vyhlásil. Aj keď je to Mária, nič to nemení. Odchádzam.
Si naozaj hlúpy, Filip, povzdychla si Zuzana. Mohol si sa opýtať. Navyše, na nej nie je nič zvláštne, je ako všetky a hovorím to ako lekárka. Videls jej zdravotnú históriu?
N-nie, priznal.
Tak ti poviem. Po prvé, ihneď choď do sprchy. Po druhé, zajtra zavolám doktorovi Kováčovi, aby ťa vyšetril bez čakania. Potom si porozprávame. Aká hanba manžel gynekologičky si vyberie chorú ženu!
Tak čo mám robiť? zaskFilip si zložene ruky, pobledlý od hanby, a šiel sa umyť, zatiaľ čo Zuzana pokojne smažila rezeň, akoby sa nič nezmenilo.
