V kancelárii to vrčalo bežnými rečami. Vojde manažérka s nejakou nenápadnou dievčinou.
Dievčatá, zoznámte sa, toto je Zuzka, bude teraz robiť s vami namiesto Petra. Ten povýšil. Myslím, že si sadnete, povedala pani Tamara a hneď odišla.
Zuzka si sadla na Peťove miesto, vybrala z tašky pekný hrnček a malý rámik s fotkou muža. Okamžite sa pustila do práce, akoby tam bola už roky.
Zazvonil zvonček, všetky baby naraz vstali a pobrali sa na obedňajšie menu. Ostala iba Mirka. Zožierala ju zvedavosť, koho že si to Zuzka vystavila na stole.
Z rámika sa na ňu pozeral sympatický fešák s krásnym úsmevom a rovnými zubami.
To je kto? vrtalo Mírke v hlave nejaký herec? Spevák?
Cvakla si potajomky fotku na mobil a tiež vyrazila na obed. Baby sedeli pokope a počúvali Zuzku.
So Šimonom sme sa spoznali pred tromi rokmi, úplnou náhodou, až neuveríte, že to tak môže byť, začala Zuzka.
Podávaj, podelíš sa, žiadali baby.
Zuzkina myseľ zaletela tri roky späť, keď pracovala v jednom veľkom podniku. Či už logistika tám niečo poplietla alebo ona sama, proste odoslali nesprávny tovar firme, kde neskôr pracoval jej budúci muž. A šéfa napadlo toto vyrieši najlepšie práve ona.
Zuzka bola uvedomelá, znala svoje remeslo a mala šikovný vyjednávací štýl. Vonku neupútala, žiadna veľká kráska, nemala dokonca ani šminky. Taká šedá myška. Ale akonáhle šlo o rokovanie, všetkých si omotala okolo prsta. Jemne, usmievavo, ale šla za svojim.
Recepčná jej oznamuje: Pán Šimon Egri, tretie poschodie, dvere číslo 312.
Vošla bez klopania: Dobrý deň, volám sa Zuzana, viete, omylom sme vám poslali niečo iné, ako ste objednali.
Potom všetko vysvetlila. Šimon na ňu pozeral a neveril vlastným očiam.
Veď to je ona, tú už raz stretol vo sne.
Jej ryšavé vlasy sa pohojdávali, zelené oči sa mu úprimne dívali do tváre. Hovorila kľudne a priamo.
Ako býva zvykom, pripravila sa na hrdý rozhovor, keď zrazu Šimon pokojne hovorí: Zuzana, žiadne reklamácie, dúfam, že sa nič podobné už nestane.
Zuzka vstala, rozlúčila sa. O dva dni na ňu čakal pred firmou. Zuzka odchádzala posledná.
Zuzanka, mávol jej, veď ste boli u nás v pondelok, spomínate si?
Dobrý večer, Šimon, jasné, že áno, s úsmevom, ale žiadna hra na city.
Mám dva lístky do divadla, nespravíte mi spoločnosť? Mama ochorela trochu si vymyslel Šimon.
Rada idem, ktorý deň je predstavenie?
Dnes o šiestej, ak chcete, môžete sa ešte ísť nachystať, počkám vás alebo vás odveziem.
Hmm, šikovne na to išiel, pomyslela si Zuzka, ale nakoniec prikývla.
Čakal ju pred domom. Keď vyšla, videl zrazu úplne inú ženu. Mala elegantné čierne šaty a lodičky na mierne vysokom opätku. Večerné líčenie nenápadné, ale výrazné.
Šimon v divadle stále na Zuzku pokukoval. Videl, že divadlo dobre pozná, dokonca dialógy predskakovala.
Po predstavení ju pozval do reštaurácie. Zuzka slušne odmietla zajtra majú ťažké rokovania. Odviezol ju domov a bol šťastný.
A tak tento kolotoč pokračoval. Po dvoch mesiacoch ju Šimon znova čakal pred firmou.
Moja mamina by ťa rada spoznala, nebude ti to vadiť?
Práve naopak, aj ja sa teším.
S jeho mamou, pani Veronikou, si hneď sadli popíjali čaj s orechovým koláčom, džemom z rajských jabĺčok a rôznymi dobrotami. Rozprávali sa o rodinách, o Zuzkinom otcovi, ktorý prišiel o život v práci, o mame, ktorá učí dejepis na miestnej škole.
Šimon ju odviezol domov.
Veľmi si sa jej páčila, mám z toho radosť.
Odvtedy sa vídali každý deň, po roku bola svadba.
Tu sa Zuzka odmlčala. Baby ju počúvali, niektoré jej ticho závideli. Len Mirka si pomyslela:
Čo na nej našiel? Veď je úplne nevýrazná Ja vyzerám lepšie, a furt samé problémy alebo hneď skončia v posteli, alebo majú prsteň na ruke!
Prezvonil zvonček, dievčatá sa pobrali späť do práce. Mirka pristúpila k Svete.
Pozri, to je jej muž! Veríš tomu? Ja nie. To len vyčíta z brucha. Taký by si ju nikdy nevybral.
Podvečer všetci vychádzali z práce. Ako prišla Zuzka, zatrúbilo auto. Z neho vystúpil muž.
Zuzanka, poď sem!
Bol to presne ten fešák z fotky.
Mirke blyslo hlavou: Tak predsa Je to on. Ale prečo nie ja? Ja som predsa krajšia…
Dievčatá sa len mlčky dívali za odchádzajúcim párom. Každá si premietla svoje.
Veď to poznáš keď vidíš takého chlapa s obyčajnou ženou, človeku napadne: Čo na nej videl? Ale asi našiel niečo, čo inde chýbalo. Krása sama často mužov len zaujme, ale nie je dôvod na svadbu. Ženia si často iný typ. Prečo je to tak? Možno by sme sa na to mali opýtať priamo ich…
