Kedysi dávno som žila v bytovke, kde moji susedia boli starší manželský pár. Ich dcéra, Božena, bývala s nimi aj so svojimi troma dcérkami. Božena bola považovaná za akúsi čiernu ovcu vraj preto, že jej deti mali troch rôznych otcov a ona sama vyrastala bez otca. V dedine sa to šepkalo ako veľké nešťastie.
O Božene sa hovorilo, že sa prvý raz vydávala veľmi mladá, sotva osemnásťročná. Ondrej, jej prvý muž, bol do nej vraj po uši zamilovaný a jej rodičia boli radi, že Božena našla lásku. Veď kto by nechcel, aby ich dieťa bolo šťastné?
Pár spolu žil okolo päť rokov, ale deti neprichádzali. Všetci sa začali pýtať, prečo to tak je. Ako to už býva, vinu hádzali len na ženu že vraj sa Božena ešte ako dievča túlila s chlapcami a teraz má dôsledky.
Božena to nemala ľahké s Ondrejovou mamou, typickou dedinskou ženou. Neustále mu omieľala, že žena má hlavne rodiť deti, inak ju nepotrebuje. A Ondrej, ako poslušný syn, ju nakoniec opustil. Pri rozvode si Božena nechala Ondrejovo priezvisko aspoň tak bolo jednoduchšie na úradoch, menej zbytočného behania.
Po čase stretla iného muža a nečakane čakala dieťa. Ukázalo sa, že problém nebol v nej, ale v bývalom mužovi. No koho to zaujímalo otec dieťaťa Boženu opustil hneď po pôrode. Čo mala robiť, keď nebolo iného východiska, dieťa zapísali na meno prvého muža.
Ani Boženina mama sa na vnučku nehnevávala niesla by pokoj aj celý dvor detí, len keby boli. Ubehli roky, Božena zasa rodičom oznámila, že čaká ďalšie dieťa. Tentoraz sa aspoň opäť vydala, čo rodine robilo radosť. Nový muž však deti vôbec neplánoval, ale osud zapracoval inak. Dievčatko prišlo na svet s ťažkosťami a manžela to tak vydesilo, že utiekol a ani rozvod nezačal vybavovať.
Netrvalo dlho a Božena stretla tretieho muža. Napriek nesúhlasu rodičov, ktorým sa už míňali sily a peniaze na všetky hladné ústa, pevne sa rozhodla mať ďalšie dieťa. A zase otec doslova zmizol a v matrike si dcéra našla nové priezvisko.
Aspoň že si Božena za pomoci rodičov mohla kúpiť malý byt v Bratislave, keď predali starý dom v dedine. Po väčšej hádke s rodičmi pochopila, že potrebuje zistiť, ako uživí dcéry sama. Rozhodla sa žiadať výživné alimenty. Nikto z otcov však nebol ochotný deti priznať. Jeden utiekol, druhý vyhrážal, ostatní sa len vysmiali.
Taký bol osud Boženy. Detí mala požehnane, no šťastia, aby jeden pohľadal. A nakoniec zostala, akoby zasa na začiatku, prilepená k starostiam, ktoré nik nechcel riešiť.
