Oľga Mravcová celý život vychovávala syna sama. Medzi ňou a Romanom sa vytvorili výborné vzťahy: nikdy jej neodvrával, nehádal sa, v škole sa učil dobre. Keď vyrástol, stal sa inžinierom, ako si mama želala. Teraz prišiel čas zariadiť jeho osobný život. Oľga mu vybrala nevestu, dobrú dievčinu Zuzanu, dcéru svojej priateľky Jany.
Na matkin naliehavý návrh sa Roman začal stretávať so Zuzanou, ale romantika im hneď nevyšla a po pár mesiacoch sa rozišli. Neskôr Roman stretol Alenu. Ich vzťah sa rozvíjal rýchlo a mladík hneď spoznal v sympatickej dievčine spriaznenú dušu. Do troch mesiacov sa oženili, na veľkú nespokojnosť Oľgy Mravcovej. O pol roka neskôr Alena otehotnela. Narodil sa chlapec, ktorého pomenovali Miško. Všetko by bolo v poriadku, lenže svokra si nevestu neobľúbila. Pri každom stretnutí nadávala svojmu synovi, hoci od svadby už prešli štyri roky:
– Pozri, čo z teba spravila? Celý ubitý, neporiadny…
– Mami, aký neporiadny! Košeľa sa len trochu pokrčila v aute…
– Sadni si, aspoň niečo zjedz. Tvoja ti určite nič nepripravila. Ostaneš hladný.
– Mami, najesť sa doma, Alenka varí výborne.
– Viem svoje… Kúpené rezne alebo horšie, polotovary. Ale Zuzana sa prihlásila na cukrárske kurzy. Tá je taká šikovná…
Roman sa bránil, ako mohol. Snažil sa nepočúvať matkine príbehy a výčitky svojej žene samozrejme neodovzdával. Všetky boli totiž bezdôvodné. Oľga Mravcová však pokračovala vo svojej tichej vojne proti neveste. A raz jej taktika priniesla výsledky…
– Ahoj, synak… Prečo tá tvoja Alenka ku mne nechodí… Stále len sám na návštevy prichádzaš!
– Mama, a ako by sem mohla chodiť, keď jej vždy na všetko nadávaš?
– Keď nadávam, tak mám dôvod. Ver mi! A zatiaľ čo ty tu sedíš a čaj piješ, ona je možno na stretnutí so svojím bývalým. Viem, kto bol pred tebou, ten neschopný Peter! A chlapec je celý on. Ona si ho narobila, a ty ho teraz budeš živiť.
V ten večer sa Roman s matkou poriadne pohádal. Prekážali mu tie výčitky a neustále rozhovory. Domov prišiel mrzutý.
– Ocko, ocko, ahoj! – vybehol mu v ústrety malý Miško.
– Ahoj, synček. Ako sa máš? Čo si robil?
– S mamou sme boli na detskom ihrisku. Bol tam ujo Peťo. Kúpil mi čokoládku. A džús!
Romanovi prebleskla hlavou rýchla myšlienka — a čo ak má mama pravdu. Večer sa pustil do manželky:
– Prečo si sa stretla so svojím bývalým?
– Róme, náhodou sme sa stretli. Prechádzali sme sa a on išiel okolo, rozprávali sme sa. Potom nás doprevadil domov.
– Prečo on doprevádza moju ženu a syna? Možno Miško nie je môj, ale jeho?!
– Róme, čo to hovoríš? Si úplne mimo?
V ten večer sa manželia veľmi pohádali. Prvýkrát za celý čas po svadbe. Odvtedy boli v ich dome časté hádky. V istom momente Alena nevydržala, zabalila veci, zobrala malého synčeka a presťahovala sa do svojho rodného mesta k rodičom.
Následne sa konal rozvod a Romanovi boli stanovené alimenty. Bol si istý, že dieťa nie je jeho. Ale nesúdil sa, rozhodol sa platiť. Najviac bola s aktuálnymi okolnosťami spokojná Oľga Mravcová. Rozbehla kampaň na obnovu synových vzťahov s tou istou Zuzanou, ktorú označovala ako „ideálnu nevestu.“
A zvíťazila. Roman sa oženil so Zuzanou. A hneď po svadbe nová žena ukázala svoju pravú tvár. Mužovi vyčítala všetko možné. Chcela žiť na vysokej nohe, dobre jesť a vychutnávať si život.
– Pozri na Vieru, jej muž jej už druhý kožuch kúpil! A Novákovci zmenili auto na luxusné. A ja tu chodím v starom kabáte z minulého roka, jazdím na starej Škode! Aký ty si muž!
Ubehlo dlhých pätnásť rokov. Roman pracoval na dvoch miestach bez prestávky, zatiaľ čo Zuzana si užívala na dovolenky a neodopierala si nič. Deti nechcela, vraj najprv je potrebné si užívať život a až potom… Oľga Mravcová, keď to videla, chcela aj tu svoje pravidlá nastoliť, ale nevesta ju rýchlo usadila.
Raz Romanovi zavolali z nemocnice. Oľgu Mravcovú museli hospitalizovať so silným cukrovkou. Žena bola vážne chorá a po prepustení z nemocnice potrebovala opateru. Zuzana hneď vyhlásila:
– Nebudem tráviť deň a noc u postele starej, dajme ju do ústavu.
– Zuzka, možno by som odišiel z práce…
– Si normálny? A z čoho by sme žili? Ešte platíme auto štyri roky…
Konečne Oľga Mravcová šla do domova dôchodcov, Roman odišiel ďaleko pre prácu a Zuzana ostala doma. O mesiac Oľga Mravcová zomrela. Roman sa vrátil domov, aby matku vyprevadil na poslednú cestu, a v rozrušení zabudol manželke povedať o svojom návrate. Keď otvoril dvere vlastným kľúčom, našiel manželku v náručí suseda… Nehádal sa. Len si pobalil veci a presťahoval sa do matkinho bytu.
Po pohrebe Oľgy Mravcovej Roman smutne sedel v jej byte, rozjímal o mamine “cených” radách. Prečo len ich počúval… Teraz mal po štyridsiatke. Väčšinu života mal za sebou. Ako sa ukázalo, nemal rodinu, deti, ani priateľov… Ani auto vlastné nemal — všetko sa len kupovalo pre Zuzanu… Muž si premietal svoj život a spomenul si na Alenu a Miška. Nikdy sa nedozvedel, či je Miško jeho syn alebo Alenin bývalý. Ale teraz to už ani nie je dôležité…
– Miško už istotne má devätnásť … Už je dospelý… Čím sa teraz zaoberá? – povedal Roman do prázdnoty, a nikto mu neodpovedal.
Na druhý deň ráno si kúpil lístok na vlak a vydal sa do rodného mesta Aleny. Dom a vchod našiel ľahko. Zazvonil na známe dvere, ale nikto mu neotvoril. “Sú asi v práci,” pomyslel si a rozhodol sa počkať pred domom. Postál dvadsať minút, otočil hlavu a zarazil sa… Ku vchodu kráčal mládenec – presná kópia jeho samého, len o dvadsať rokov mladší.
– Miško… Miško… Synček…
– Ty?… Čo tu robíš? – chladne sa spýtal Michal.
– Synak, mám voči tebe veľký dlh… Ako sa zmenil… A úplne ako ja, ako vajce vajcu! A mama kde je?
– Matka už nie je. Zahynula pred desiatimi rokmi. Autonehoda…
– A ty? S kým žiješ? Môžem ti s niečím pomôcť? Som pripravený, čokoľvek! Mám peniaze. Len povedz!
– Žijem s babkou. Nič nepotrebujeme.
– Ale synak. Veď ja som chcel, ja…
Roman nedokončil vetu. Michal vošiel do vchodu a zavrel dvere pred jeho nosom.
– Synak! Synak, otvor! Ako sa to len stalo, synak? Ja som tvoj otec! Otec!!!
Dlho stál pred zavretými dverami, vzlykal a po tvári sa mu rozlievali skromné mužské slzy. Alebo to neboli slzy, ale dážď? Potom ešte niekoľkokrát prišiel, snažil sa nadviazať kontakt so synom. Prosil, žiadal, pokúšal sa ospravedlniť. Ale Michal sa komunikáciu kategoricky odmietol…
