Nedôkladné riady: tri dni skúšky trpezlivosti.
Ján umýval riady. Trikrát po celý čas trpel, no ani jedno jedlá miska alebo šálka nebola čistá. Preto, keď sa vrátil z práce, ani sa nepreoblečil. Obliekol si zástera a pustil sa do činnosti. Chcel si ešte uvariť nejakú polievku, lebo zabudol, aká je pravá chuť
Zvyšky jedla sa tak prilepili k tanierom, že ich bolo nutné namočiť. Kávových šálok bolo okolo desiatich. Nie je možné si aspoň jedno umyť? Guličku bolesťí sa zrazu vyšplhala do hrdla. Mal chuť jesť, avšak v chladničke zostali len pár uhork a prázdna polička. Nanešťastie Ján pocítil vôňu Rutiných koláčikov. V ich dome vždy šírili vôňu pečiva, keďže manželka rada varila. Keď sa vracal z práce, kuchyňa už naplnila škoricová alebo vanilková vôňa. Mixér bzučal, rúra šuštala
V tej chvíli si Ján tak milo spomínal na svoju ženu. Vtedy si predstavoval, že ona okrem kuchyne a detí (práca sa nepočítala) nevidí nič ďalšie. Vždy právala, umývala okná alebo upratala podlahu. V lete premenila kuchyňu na skutočný konzervársky závod. Ján nestihol nosiť poháriky do rúry.
Jedného večera prišiel z práce a Rúta, ako vždy, niečo varila na dvierkach kuchyne, pričom sediac na okraji stola si krájala jablká a pozerala koncert v televízii.
Pôjdem preč, povedal Ján pokojne, bez pozdravu.
Manželka sa zmrzla, ale neotočila hlavu.
Mám inú ženu, vysvetlil. Milujem ju a nemôžem ťa ďalej klamať.
Rúta položila nôž, pomaly sa obrátila k mužovi s tvárou naplnenou parou a novinkou a poctivo, ticho povedala:
Vezmi si jeden závit, lebo takto nebudeme všetko zjesť.
Ján, hoci miloval závit s medovými orechmi a orechmi, ho nebral. Zbalil najdôležitejšie veci a odišiel k žene, ktorá nebola Rútinou. Nenosila džínsy ako Rúta, nosila skôr krátke sukienky a šaty. Nešla v športových topánkach, radšej v lodičkách. Hovorila, že ide do kaderníctva, akoby išla na dôležité obchodné stretnutie, a celý svet musel čakať.
Rúta nikdy nechodila do salónov. Nepáčili sa jej prechádzky po obchodoch alebo trhoch. Keď musela niečo kúpiť, napísala zoznam, išla a čoskoro sa vrátila s taškami. Necitovala lesklé ženské časopisy, nepila kávu, nelakala si vlasy, nešportovala. Napriek tomu bola vždy pekná, upravená, štíhla. V úzkych džínsach a krátkych topoch s sukňou vyzerala ako študentka.
Ján chcel po svojom boku vidieť skutočnú ženu. Našiel si Audronu. Teraz sám žehne, varí, umýva riady. V noci sníva o Rutiných závitoch a koláčikoch. Sny voňajú vanilkou a počuť v nich Rutiný smiech
Keď usporiadal kuchyňu, Ján šiel do izby. Na pohovke ležala Audrona, elegantne opretá o lakte. Pred ňou ležal časopis, a na stolíku stáli ďalšie tri šálky po káve.
Aký si šikovný, môj králik. Čo by som bez teba robila? šepkla žena, pretínajúc ruky cez muža.
Práve som z manikúry. Unavená! Pozri: dokonalé nechty, však? Moje, však? Poď, miláčik, objať ťa
Ján sa rozčúlil. Asi som hladný, pomyslel a šiel do kuchyne krájať zemiaky.
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
