Nepodarilo sa vám správne vychovať deti. Pozri sa na Samuela, toho Maťa…
Na začiatku Kristína nechápala, prečo sa mama do nej stále naváža. Ešte nedávno bolo všetko v poriadku, hlavne keď bola dieťa. Vtedy ju dávala za príklad staršiemu bratovi, chválila ju.
Žili priemerne, nemali veľa, ale na ničom neboli odkázaní. Všetko potrebné mali, na väčšie veci si našetrili. Dokonca mali auto, už staršie, ale neporuchové. Keď bolo treba, otec ho opravil.
Po strednej škole Samuel odišiel do Bratislavy. Stál poriadne veľa, škola, podnájom, strava…
Kristína videla, že rodičia ledva zvládajú, šetrili na všetkom. Aj ona už mala onedlho maturovať, rozdiel medzi súrodencami bol dva roky.
Ešte jednu bratislavskú študentku neutiahneme, vysoká je aj u nás, prihlás sa tu načo.
Kristína teda šla na univerzitu v rodnom meste, našla si brigádu. Najprv cez víkendy doručovala pizzu, potom robila čašníčku v blízkej kaviarni. Študovala na štátny rozpočet, oblečenie si kupovala sama, občas aj potraviny priniesla domov.
Si šikovná, dcérka, doma sa ti zíde. Študuješ, pracuješ. Samuel však nestíha, je toho veľa, tam sú veľké nároky. Je unavený.
Veď aj ja som, noci trávim písaním seminárok.
Ale ty sa tak neunavíš, doma je to predsa iné.
Napokon brat Samuel skončil vysokú, začal hľadať prácu. Načo by sa vracal do malého mesta, keď v Bratislave sú väčšie príležitosti. Práce bolo, ale nároky mal vysoké, na to, čo chcel, nenachádzal. Rodičia mu stále pomáhali.
Treba mu najskôr získať kontakty, potom to už pôjde.
Začalo to ísť. Samuel mal prácu, ale potom sa nečakane oženil s dcérou svojho šéfa, lebo sa prihodilo nečakané tehotenstvo.
Narodil sa syn, dobre si polepšil. Svokrovci im kúpili byt, svokor ho povýšil, pridal aj na plate. Mal veľké šťastie. Rodičia si vydýchli.
Kristína sa vydala tiež, ale nie tak úspešne ako brat, nie za syna riaditeľa, ale za obyčajného chlapíka. Na byt si našetrili sami, aj keď nie v Bratislave.
Najskôr prišla dcérka, potom naraz dvojičky chlapcov. Keď čakali druhé dieťa, narodili sa hneď dve. Nebolo ľahko, ale nesťažovali sa. Deti rástli, chodili do školy.
Rodičia sa rozhodli osláviť 35. výročie svadby. Dvadsiate piate, tridsiate neoslavovali, stále neboli peniaze, ale teraz sa rozhodli.
Samuel prišiel so synom, manželka bola zaneprázdnená, ale poslala darček. Poukaz na spotrebiče navrhla, aby si kúpili umývačku riadu.
Samuel odovzdal darček vopred, vybrali, nainštalovali. Potom celý večer sa mama pred všetkými vychvaľovala, návšteve ju ukazovala. Po oslave netreba umývať riad, všetko zvládne stroj.
Darček od Kristíninej rodiny popri tej sláve zanikol. Zájazd pre dvoch, svadobná cesta pre rodičov, stál viac, ale po bratovom dare bol prehliadnutý.
Rodičia z dovolenky prišli, aj dcére poďakovali, ale naznačili, že peniaze minula zbytočne. Dovolenka prešla, no umývačka ostala.
A odvtedy už pri každej príležitosti mama hovorieva omáčky o úspechu syna. Veď Samuel žije v hlavnom meste, je z neho človek. Spravil si kariéru, byt, manželku aj dieťa a stačí jedno!
Jedno dieťa, nie tri na lavičke. Načo bolo mať troch? Všetkých treba živiť, učiť! Teraz je to jednoduché, ale čo bude ďalej. Samuel…
V Samuelovom byte najmodernejšie vybavenie, vysávač sám skenuje, svetlo sa zapína automaticky, riad sa umyje, hotové jedlo dovezú, a má dokonca pomocnicu v domácnosti…
Mami, ja si všetko zvládam sama, deti a manžel mi veľmi pomáhajú.
Lenže Samuel…
Veď brat…
Ubehol čas, Kristínine deti vyrástli. Na vysoké do Bratislavy nešli, ale všetci skončili školy doma. Ani na to mala mama poznámky.
Nepodarilo sa vám normálne vychovať deti. Samuelov Maťo…
Mami, naše deti sú dobré, o Maťovi nevieš všetko! Keď sme boli u nich, všeličo som si všimla.
Neohováraj, keď sa tebe nič nepodarilo, ani deťom sa nepodarí. Len ďalší chudáci!
Tak veru, mama, nevyšlo. Dobra práca ale nie v Bratislave! Manžel šikovný, ale nie ten správny! Deti s červenými diplomami, doma, nie v Bratislave.
Máme byt so skvelou rekonštrukciou, akurát upratovačku nemáme. Vysávač, umývačka, aj vypínače obsluhujeme sami.
Vám pomáhame, ale nie natoľko! Váš Samuel ani len peniaze na lieky neposiela, veď má veľké výdavky!
On sa dostal medzi ľudí, ty nič nie si!
Stalo sa raz, že Samuel prišiel domov. Mama myslela, že len na návštevu, ale on ostal navždy. Jeho manželka podala žiadosť o rozvod, zo svokrovej firmy ho vyhodili, so synom mal veľké problémy.
Prácu v rodnom meste nenašiel, platy boli úplne inde ako v Bratislave.
Kristína, rozhodli sme, že synovi treba otvoriť biznis. Je pripravený. Nemôže predsa robiť radového technika, keď bol v Bratislave, povedala raz mama.
Rozhodli ste konajte.
Potrebujeme tvoju pomoc. Treba peniaze, úver. Vám nič netreba, nie ste už v Bratislave!
Ani Samuel už nie je, treba sa postaviť na vlastné nohy.
Ty nič nepotrebuješ, ale on potrebuje, lebo on…
Mami, pomáhame deťom, aj vám. Málo, ale každému. Potrebujeme nové auto, a ešte kopu iných drobností.
Auto počká, peniaze pre Samuela sú dôležitejšie!
Ja viem, mama. Samuel bol vždy dôležitejší, od momentu, keď šiel do hlavného mesta. Nie, ja som do Bratislavy nechcela, ale ani tu ste mi nepomohli.
Dom vašich rodičov šiel na Samuelove štúdium a život v Bratislave. Dom starých rodičov z otcovej strany chodil po Bratislave Samuel predsa potreboval auto.
Vtedy som prosila o pôžičku na kočík pre dvojičky. V pôžičku ste mi nedali! A myslíš si, že sme chodili do Bratislavy za bratom? U neho? Nie, iba balíky sme mu nosili. V hoteli sme prespávali. Jeho žena nás nemusela. My, z východu…
Už je rozvedený a potrebuje pomoc. Nemá už ani byt.
Už nemá ani auto, rozbité. Syn sa tam pričinil.
Nevravme o jeho ťažkostiach, radšej pomôžme.
Nie, mama! Práca je aj v našom meste, platy sú slušné. Pre neho sú nízke, pre nás dosť.
A čo mu viem dať? Krajcáre? Peniaze na podnikanie, potom na auto, potom zase na byt… Nie, mama! Hanba by bola, aby úspešný brat bral peniaze od vlastnej sestry, ktorá vraj ničím nie je!
Ako to so mnou rozprávaš?
V pohode, mama. Už viem, že človekom je len môj brat. Teraz býva u vás, nech vám pomáha. Jeho čas prišiel.
Kristína, nútiš nás predať byt. Vieš, na čo nás tlačíš?
Nuž, len nezabudnite si kúpiť aspoň jednu izbu.
Rodičia byt predali, kúpili si malú staručkú garsónku. Zvyšné eurá dali Samuelovi, ten odišiel späť do Bratislavy. Načo by bol v malom meste z východu?
Podnikanie nerozbehol, ale Samuel bol u mamy zas človekom. Mama Kristíne vyčítala neschopnosť, prosila o pomoc na vlastnú domácnosť trebalo prerobiť byt. Kristína pomohla, ale na rekonštrukciu už peňazí nedala.
Viem, že byt aj tak ostane bratovi, nech ho zveľaďuje. Veď je veľká osoba!
Samuelovi peniaze došli, a znova sa vrátil domov. V malom byte bolo tesno, ale nedalo sa inak.
Rozkladacia posteľ na kuchyni veď si užil veľký svet. Nakoniec rodičia stavili na nesprávneho koňa, ako sa hovorí – pošmykli sa…
A vy? Čo si o tom myslíte? Napíšte komentár, alebo dajte lajk!
