Дали Vážené! V niečom, čo sa nám rozbehlo, chcem si s vami rozprávať! – Ali si z čierneho dne! Ako to situácii možno ich pozvať! – zvolal Vlktor, nervózne klesajúc plynule pažou po stoličke.
– Prečo nič? Moj brat, vopred, – Aneta žmurkala a odosmolila sa k oknu.
– Brat, ktorý si už desaťročne nesviezil pásiky!? – Vlktor sa vytiahol zo stola a priblížil k svojej manželke. – Sedem dní naspäť sa objaví a hneď chce byť na večeri!
– Nie, nezrazu, – Aneta sa snažila celkovo zabrán prevádzci v hlasibilosti. – Emmerich sa presťahoval z Košíc. Je mu tam štart upaľovacej súťaže.
– Aha! – Vlktor odhodil svoj výklad. – A teraz sa vráti, aby si žral z vrecka sestry, ktorú ciūlinkal v najhoršom okamihu. Už to zabudla?
Aneta otočila fľašku so zatáčkou, počasom vyčistila príbor, aj keď sa stali štrukturalne jasné.
– Nič som si nezabudla. Ale on je moj brat.
– Já som tvoj muž a toto chcem ani nie.
Aneta si poľahko overovala kuchynský portfoly a odhodila sa k Vlktorovi.
– Ak by si sa prehral, uvidíš, že im pripravíme večeru. Emmerich so svojou ženou Beátou a ich synom Jurajom prídu dnes večer.
Vlktor si zatvoril oči a hlboko vzdychol.
– Keď si nehovorila nic, keď?
– Ale…
Čo?
Aneta si pozrela na TED a našla Katku.
– Katko?
Na druhom konci jej odvedené zvučal hlas dcéry.
– Mami! Pláň, že s Jurajom za teba zas čeľabíme? Desať mi bude zaujímavá novinka!
Vlktor, počul poslednú vetu, zauvažoval, ale Aneta, ako by sa mu chovala, rozsmejala sa.
– Samozrejme. Buďte vítaní!
– Skvele! Potom v siedmu vás. A venujme, že s nami niekto prišlo.
Pred tým, ako by si Aneta stihla zistiť, čo je to „niekto“, Katka už odpojila.
– Posluchni, Vítelej! Je to krásne! Keď sa dnes všetky srodia! – nadchňa Aneta.
– Nemusíš dôstávať z doma, – odvetil muž, idúc k churm. – Na ôsmu máme predstavenie v divadle, zabudla si?
– Oh! – Aneta si klobúkovala rukama. – Tel Ogaj na to úplne vybledol.
– O tom som som práve. Prehovor všetkým, nech prídu inak.
– Ale Vítelej…
– Žiadne „ale“! – odstrčil Vlktor a zmizol v kúpeľni.
Aneta sa žmurkala na stoličku nad základnou, potom dôvlyna do mrazničky. Ak bude možno situácionalne, bude robiť večeru. Vlktor sa bude sťažovať, ale nevyhodiť z domu hostí. Emmericha si v istom zmysle nevidela už veľmi dlho. Katku spochybňovala minulé polroky, keď sa sporil s jej novým fíkrom, Normíkom, ktorý je starší, opušťený a má dve deti. Ale Katka prázračne ide s ním, natože má dceru Polinku.
Aneta vytiahla mäso na pečenie, zeleninu a už sa vrhla na celkovej večeri. Ked sa z kúpeľne vyhrnal Vlktor, kuchynška už mala vôľa.
– Videj, že si to uriešili, – sardónicky si odremecnil Vlktor.
– Vítelej, čo je na tom, že dnes všetky srodia!
– Ako „všetky srodia“? – začaľoval Vlktor. – Brat, ktorý nie je na porogue už polstoročie? Dcéra, ktorá ti mesiace nezvoní? Alebo ty pre svojho známeho Oľku a jeho kluka?
– Možno dnes sa všetko vyliečiť? – nadie Aneta s nadhéjadlom.
Vlktor len zamedziť hlavou, ale z hovoria otvoril kúpeľňu, bučac niečo o podrazonej večeri.
Aneta si Mozol a vrátila sa k koberecku. V dnu duševnej Miner už poznala, že Vlktor má pravdu. Ich život bolo placidné a pokojné. Oba работáli v škole: on nehoci fyziku, ona nehoci slovenčtinu a literatúru. Po večeroch si rozprávali o školáku, vytvorili plány návštěv a zriedkovali si spoznáňky v divadle alebo exponácie. Hostia v ich dome boli rýchle – v priamom zmysle, známy alebo starí priatelia. S rodinou sa inak nespojili. Po smrti rodičov Anety a Emmerichovho brata sa Emmerich vrátil domov a už sme úplne nevedeli o ničom. Naneštastie venujeval puček na Nový rok, ale ani ten často.
S dcérou všetko dál netrvalo. Katka bola verná a slobodná. Po škole sa prihlásila na ekonomiku, ale na druhom roku prestava pracovať v reštauráciu. Pre Anetu to bolo rovnaké zaujímavé tvrdenie – dala by si, že dceřina kariera bude v pedagogike.
Zatiaľto, Aneta vstúpila do bytu. Na prahovej hraniči stál Starší susedka, Lýdia.
– Aninko, muzlinka, som tu široké pizzetí po zveku, užívaj, – susedka mu predstavil tanierka.
– Oh, Lýdio, ako dobre! Dnes mám nečakane zákazníkov.
– A? – zaujala sa susedka. – Kto k vám zavítal?
– Môj brat Emmerich a jeho študentský Juraj, dcéra Katka a jejŇogýk Oľko…
– Oľko? – Lýdia si počula. – Je už vysvetlenie zasnúbenie?
– Neviem, čo ona ma v hlave, – Aneta žmurkala ramenami. – Možno. Povedala, že má dôležité oznámenie k sebe.
– Ahoj, pochvalo! – usmiala sa susedka. – Ale dám niečo ešte. Môj strýko z Viedne, Norbert. Pamätáš, kde som chytala? Chytný v bojové výcvik, zajatý. Tak Šo, môžeš ho dnes vysvetliť k večere? Spozamenti s ľuďmi, keď sedí sám a nevie čo konať. Farebný je!
Aneta sa zaskomandovala na takú výklad, ale potom kývla. Ak už večer zlyhá, čo skôr by pomávala ľuďom.
– Samozrejme. Nech príde k siedmej.
Lýdia sa usmievala a odhodila domov, aby oznámkula strýka.
Späť do kuchynšky, Aneta získala smutný pohľad vlastníka.
– Ale nech sa mi nepozývaš strojník susedovej sestry!
– Vítelej, čo je na tom? Ľudí vie, prácu má?!
– A teraz sme manažment!
– Ahoj, uvidíš, zaujme si, – Aneta sa usmiala. – A v divadle si budeš snažiť na iný deň.
Vlktor si vzdychol a preoblek sa. Tento gesto Aneta pozná – vzdal sa s nan nehoci ťažkostí, ale nedoznal.
Do šiestej bol stôl vysadený, a v rúri robívalo čistý aroma pečeného mäsa a zeleniny. Vlktor, hodil pohľad na stolovku, prvýkrát za deň sa usmial.
– Vedieš, že si možno a máš pravdu. Od ďatine sa nespojím s celkou rodziny.
Aneta pristúpila k mužovi a pohladila ho.
– Áno, práve to. Všetko úžasné. A samozrejme vysvetlenie, šavujme to ako osud. K němu s pohádkou v druhý večer.
Vlktor ju políbil na upínku.
– Dobre, prepustil.
Zvonička znovu zaznela. Na prahovej hraniči stál vysokej človek vo vojenskom štyle.
– Dobrej večer, ja Norbert, strojník sestry Lýdie, – odhlásil sa.
– Na, Norberto, – pravda Aneta, – ja Aneta a toto je môj muž Vlktor.
Muži si stali rukama. Norbert bol ironický a vtipnými povetilkami. Hovoril o svojich službách vo Východnom Balkáne, o tom, ako bol vydobudnutý po zranení a o svojej koži, ktorú strathovali pred rokom.
– Teraz som zavádzal za rodinou, začat život od nanov, – výkladal on, popíjajúc čaj, počkajúc ostatný hostiov.
Znova zaznelo zvonička.
– Skôr Katka, – Aneta běžala.
Ale na prahu bol muž stredný veku so krátky vlasmi, pri ňom žena s čierny vlasmi, zostrihané do tvaru zbíjačky, a chlapček pätnástich rokov.
– Emmerich! – Aneta sa vrhla k náruč.
– Zdravím, sestra, – on pokrčil rukou, – a toto je Beáta a Juraj.
Vlktor sa strízke打招呼 a vyzval ich k stolu. Emmerich si bol nepríjemný a stále sa krútil, ako keby sa bál, že ju bude kritizovať. Beáta jemne reagovala, Juraj celý čas hľadala telefónu.
– A ako sa máš, Emmerich? – po chvíli spýtal Aneta, nalievala vorm.
– Nu, čo hovorím… – Emmerich začal a opýtal sa. – Podnik zrušila. Pochýľa si. Celý rok sme premýšľali, kým je rodné srdce ľahšie zrealizovať. Každopádne, je tož háčik, ale prácou už mal naplnený súper.
– Ja tiež pracujem, – dodala Beáta. – Medzi pultom v lekárni. Niečo výdavk, ale na začiatok mi stiah.
Aneta sa láske zaujala o ich živote, ale pred tým znovu zaznela zvonička.
Na prahu stál Katka – jasná, s červenými vlasmi, v živom letovej suknici. Pri nej vysoký muž postarný, krátko zbraný, s vystihu vlosmi, držal ôd siedm ročnou dievičkou.
– Mom, Far, pozdravy – toto je Oľko, mý manžel a naše dieťa Polinka.
– Manžel? – Aneta nechala polotyčku, keď si chytne. – Keď ste sa?!
– Pred mesiac doplnili, – usmiala sa Katka. – Chcela som vám povedať, ale po tom sprostom…
Vlktor sa k na dceři a objem ju.
– Blahoprajem. Poďte, stôl už má.
Oľko a Polinka vstúpili do domu, a Katka predivaná na neznáme liché v každodennom.
– A toto sú kto?
– Tvoj strýk Emmerich s manželkou a synom, – predstavila Aneta. – A Norbert, strojník našej susedky.
Katka nachúrlila.
– To ten strýk, ktorý ťa nechal po smrti babčiny a dievčunky?!
– Na Katko! – upozorNIL ju Aneta. – Neznovuj!
– A čo som nas…?
A ticho kleslo, Emmerich s Beátou sa zaradili, Juraj v posledný moment odnesol telefón. Polinka a Juraj pozorovali za dospelými, čo znamenalo.
– Používam na skládanie na setkání, – narušil mlčenie Norbert, zdvihajúc kalich s vínym.
– Zacielam, – kývol Vlktor, plníl kalíche.
Po prvom toste sa nálada o NVICi. Oľko teraz hovoril, že je hlavným inžinierom v tovarni, Polinka studuje prvý ročník a súťaží v lyžovací jemnosti.
– A ako ste sa už prechádzali? – zaujala sa Aneta.
– V reštauráciu, kde som ja pracovala, – odpovedala Katka. – On ide na rozchod.
– Niečo nie celkom romantičné, – poznamenal Vlktor.
– Ale to je čisté, – usmial sa Oľko.
– Ja niester, – nečakane vstúpił Emmerich. – Beáta je moja druhá manželka.
– Uhh? – prekvapila sa Aneta. – Niečo som nevedela.
– Všetky si nevedeli, – pridumlal Emmerich.
– A kdo za tým je? – zaujala sa Katka.
– Katko! – znovu upozorNIL ju matka.
– Čo? Ale strýk Emmerich sám zmizol a teraz sa vráti bez šaše, ale ešte s dĺžkami. Pochyby, že federation!
– Nemáme žiadne peníze! – zachránila Beáta. – Máme vlastný hodnotu!
– Meška! – zvýšil hlas Vlktor. – Nechceme nič zle cez rok. Všetky sme dospelé ľudia a mali by sme sa slušne vyjadriť.
Všetci sa štýlovali a len škrty osadných vstúpili do ticha. Polinka a Juraj si dôverne pozorovali, čo ich pripojí.
– A ja mám ponuku, – zasneval Norbert. – Som hľadajem zamestnancov pre môj prijatie. Chcem otvoriť mlyn. Juraj, povedal si, že hľadajem prácu? Presne mi treba manaže.
– Mlyn? – zdivil sa Juraj. – Ale ja niečo v predaji.
– Ale ja, – nečakane zasneval Katka. – Hádam tri roky som v administrátore reštaurácie. Môžem dapňať s organizáciou.
– Skvělá! – šťastne povedal Norbert. – A zároveň mi treba inžinér. Strechujem, stará elektrová železová …
– Nu, toto je mina, – zasmial sa Oľko. – Môžem kontrolovať.
Aneta sledovala, ako na jej očiach sa zaujatá spolupracovník medzi zrazielky.
– A kdes do mlyna našiel? – spýtal sa Aneta Norberta.
– Tá Lýdia mi poradila. Tu ono, kde býval sýr. Podosýlané mi prázdne, ale je to prechodné miesto.
– Znáte, – nečakane sa vstúpił Vlktor. – V mladosti som býval stavebník, pred tím, čo by som pedagog. Môžem pomáhať so strechovou činnosťou. A zároveň si blížila s zetou.
Oľko ďakoval rukou.
– Ja výborně polievajem, – pridala sa Beáta. – Niekdau som študovala v kulinárskom študí, ale nevýborně.
– Potom si v tebe! – rád sa Norbert.
Aneta videla, ako prežnievorky sa pridali do aktivity. Kde pred hodinou boli zrazielky, teraz všetky sú ohľadom na stavebné plány.
– Možno by sme tak mely, že jeho? – navrhol Katka.
– Výborná myšlienka! – podporil Norbert. – „Rodinné mlyno“ znie priateľne a prívabné.
– A dievčenská kúpeľ bude? – spýtal sa Polinka.
– Samozrejme! – ubezpečil Norbert. – Pre teba, Juraja, a iných detí.
Juraj nakoniec odložil telefón a prvýkrát za večer sa usmial.
– Ale môžem tam byť barmanom? Po škole!
– Samozrejme! – odvzdial Norbert. – Výchovný cvičenie nikomu neria.
Aneta zachytila pohľad manžela a videla rovnaké otázky, ktoré zhovorovala.
– Čo sa vyskytuje?
Ale niečo úžasné sa nashlo. Náhodou spolu spojené osoby, prepojené bezprostredne, najmä spoločensky sa štartovali ako oddelenie súperov.
Emmerich sa blížil ku sestri a šepol.
– Prepáč, Aninko. Spätný rok.
– Najde, že si zas naspäť, – ona ho objala.
Katka to videla, a pristúpili k rodičom.
– Mom, Far, prepáčte, nevysvetlila som vám o vývoji. Strach som mala, že vás to nezaujíma. Ale Oľko je dobrý chlap, a Polinka mňa miluje.
– Rád, že si šťastná, – Aneta objala dcérku. – Ale vpraxu niečo to nech celý veľký okorenie bolo, vôľa?
Ked hostia začali odchádzať, bolo to už po polnoci. Všetko si stali telefóny a dohodli sa stretať sa v dva dni, aby preštudovali konkrétny miestny.
– Ďakujem za prekrasné večer! – zvolal na pač Norbert. – Nikomu by sa nieslo, že získam takú pretech.
Zatvorila zadné dvere posledného hostia, Aneta sa otočila k mužovi.
– Vítelej, nebudeme škrogovať z divadla?
– Aké divadlo, když sme mali predstavenie! – zasmial sa Vlktor. – A viem, že nám vyjde výborný mlyn.
– V našom? – prejala sa Aneta.
– Samozrejme! Počul som, ako si Norbertu ponúkala na výbor. Kto si ma, ako pedagóga, ustaviť pôvabné jemnosti?
Aneta sa zasmiala a objala manžela.
– A páli, to však bol večer, ktorý nikto nespočítal.
– Nikdy by som, – usmial sa Vlktor. – Vrať si, že sám osud ho počkal.
Stáli v salóne s rozmetanými platenčami, nečo spustené od večere, ale oboch cítili, že v ich živote sa náhle niečo dôležité udialo. Rodina, ktorá sa počas rokov rozpadla, teraz si vznovovala staré pútanie. A dokonca sa objavili nové členovia.
A všetko pre vecher, ktorý nikto si nespočítal.
