“Mama, no čo si zas zač?” — Zuzana rozhorčene plieskla dlaňou o stôl. — “Veď sme sa dohodli, že nám pomôžeš s pôžičkou!”
“Nijaké dohody neboli,” pokojne odpovedala Alžbeta Kováčová, zatiaľ čo miešala čaj. — “Ty si rozhodla, že vám budem pomáhať.”
“Ako to, že nie?!” nahnevala sa dcéra. — “Povedala si, že sa nad tým zamyslíš!”
“Zamyslela som sa. A rozhodla som sa, že nepomôžem.”
V kuchyni zavládlo napäté ticho. Zuzana hľadela na matku so široko otvorenými očami, akoby neverila, čo práve počula. Jej manžel Ján nervózne prešiel z nohy na nohu pri chladničke, očividne sa cítil ako na trní.
“Mami, ale my máme naozaj ťažkú situáciu,” začala znova Zuzana, snažiac sa hovoriť mäkšie. — “Ján stratil prácu, ja som na materskej s Natálkou. Peniaze nám dochádzajú a banka nepočká.”
“A prečo ste nad tým neuvažovali skôr?” Alžbeta Kováčová postavila šálku na podšálok. — “Keď ste si brali tú pôžičku na auto, varovala som vás.”
“Aké auto?” prepukla Zuzana. — “To nie je auto, to je starý vrak! Nemali sme čo jazdiť!”
“Cestovali by ste autobusom. Ja som štyridsať rokov jazdila autobusmi a nič mi nebolo.”
“Mama!” Zuzana vstala od stola a nervózne kráčala po kuchyni. — “Vážne si myslíš, že máme s dieťaťom cestovať autobusmi?”
“A prečo nie? Ja som ťa vychovávala sama, robila od rána do večera a nikoho som neprosila o pomoc.”
Ján sa konečne odhodlal vstúpiť do rozhovoru.
“Alžbeta Kováčová, my nežiadame, aby ste nám peniaze darovali. Vrátime ich, hneď ako si nájdem prácu.”
“A kedy to bude?” spýtala sa bez hnevu, ale pevne. — “Mesačne hľadáš, dva, pol roka? A pôžička sa musí platiť každý mesiac.”
“Určite si nájdem. Mám diplom, skúsenosti.”
“Samozrejme, nájdeš,” prikývla Alžbeta Kováčová. — “Len nie je isté, kedy. A čo budem robiť ja bez peňazí? Žiť zo vzduchu?”
Zuzana sa prudko otočila k matke.
“Ty máš slušnú dôchodku! Osemsto eur! My len žiadame o pomoc s mesačnou splátkou — tristo. Teb”Ale vieš čo, mama, možno máš pravdu,” povedala Zuzana s úsmevom, zatiaľ čo sa Natálka v jej náručí pokojne uspala, “a možno je na čase, aby sme sa naučili stáť na vlastných nohách.”
