**Môj príbeh: Zrada a druhý šťastie**
„Nemáš nič proti, ak si oblečiem tvoje svadobné šaty? Veď ti už aj tak nie sú treba,“ usmiala sa kamarátka s jedovatým úsmevom.
„Podľa mňa sú pre teba ako ušité. To najlepšie, čo si doteraz vyskúšala,“ pozrela sa na ňu Zuzana kritickým pohľadom.
„Vaša kamarátka má pravdu. Šaty vám neslúšia. Stačí trochu upraviť lem a mierne zúžiť v páse,“ povedala predavačka v salóne. „Prinesiem závoj?“
„Chcela som to bez závoja,“ zľakla sa Dáša.
„Prineste ten kratší,“ rozhodla Zuzana, zatiaľ čo kamarátka sa točila pred zrkadlom. Nadýchnutý pás sa vlnil okolo jej nôh. Dáša si už predstavila, ako sa budú Antónove oči rozžaria, keď ju uvidí v týchto šatách.
Predavačka s úctou doniesla jemný závoj a šikovne ho upevnila do Dášiných vlasov.
„Akoby ste mali ísť do matriky hneď teraz. Takže, berete ich?“
„Čo si myslíš?“ obrátila sa Dáša na Zuzanu.
„Ty sa ideš vydávať, je to tvoje rozhodnutie,“ odpovedala kamarátka so zábleskom závisti v očiach.
„Berieme to,“ povedala Dáša a zdvihla lem, no predavačka ju zastavila.
„Hneď zavolám krajčírku.“
Dáša síce prezerala, no v skutočnosti sa tešila, že v šatách zostane ešte chvíľu.
Cestou domov prechádzali parkom. Poznávali sa už od základnej školy. Zuzana bola vysoká, s ostrými črtami tváre a dlhým nosom. Vždy závidela Dáši jej jemnú tvár s mierne zdvihnutým nosíkom a jemami v líčkach. Ešte viac jej záviselo, že Dáša má normálnu rodinu – rodičia nepili a nehádali sa každý deň. Zuzanin otec zomrel pred dvoma rokmi na falošnú vodku. Čakala, že s mamou konečne zaslúžia pokoj, no tá sa stala podráždenou a ustaranou.
Dáša vystudovala prestížnu fakultu a pracovala ako prekladateľka v veľkej firme. Zuzana po externom štúdiu biológie skončila v laboratóriu. Svoju prácu nenávidela, čo jej poskytlo ďalší dôvod na závisť.
A teraz sa tá „myšička“ chystala vydať. Antóna jej bol ukradnutý, no samotný fakt ju dopĺňal. Chodila s mužmi, no k svadbe nikdy neprišlo. Zuzana snívala o honosných svadobných šatách, ale ešte viac o tom, ako uteká od svojej matky. Čím bola horšia ako tá tichá Dáša?
„Vôbec ma nepočuješ,“ trhla ju Dáša za ruku.
„Čože? Čo si povedala?“ Zuzana sa naozaj zamyslela.
„Povedala som, že ti hodím kytice, aby si sa čoskoro tiež vydala. A tam vkuse sedí tá žena s bižutériou. Už včera som si ju všimla… Poď sa pozrieť,“ ťaVšetko sa nakoniec vyriešilo, keď Dáša pochopila, že skutočná láska a dôvera boli vždy medzi ňou a Antónom, a pozornosť, ktorú venovala tým, čo ju zradili, bola len strata času.
