Väčšina rodiny môjho manžela sa jednejhlasne dohodla, že moja snúbenica Duška je úplne neschopná a bezštranná. Spočiatku to vyzeralo fajn: Duška sa naozaj snažila, aby sa zapáčila novým príbuzným a získala ich uznanie.
Keď nastal nejaký sviatok, celá rodina sa hrdo vravala k nášmu malému prenájmu, lebo Duška nielenže varila ako čarodejnica, ale aj vymýšľala zábavu pre hostí. Nepotrebovali čakať na oficiálne pozvanie sami si ho vymysleli. Príklad z jej začiatkov ako snúbenice je celkom typický.
Ahoj, Duška! Všetko najlepšie k Svätnému krížu! zaznel v telefóne chrapľavý hlas švagriny. Hovorila nesúdržne, akoby práve žúvala niečo tvrdé.
Ach, skutočne odpovedala Duška, šikovne preskakujúc jesenné kaluže. Ďakujem. Vlastne som tak zanietená do každodenných povinností, že som dnes zabudla na dátum práca, návštevy lekárov Vysvetľovala, lebo, ako všetci vedia, zdieľanie osobných príbehov spája ľudí. Duška veľmi túžila, aby ju brali za vlastnú.
Ale voláš práve včas, práve som sa vrátila z prvého ultrazvuku, takže ty, Vika, budeš prvá, kto zistí, čo nás čaká
Predtým však Vika nečakala, lebo už sledovala správy a počula, ako hlasitý moderátor rozpráva o ďalšom svetovom pohrome. Katastrofa v spravodajstve ju rozrušila, ale zároveň uľavila jej vlastné zdravie bolo v poriadku. Chcela rýchlo prejsť na podstatu hovoru, tak odreže Dušku:
No tak, Duška, zajtra k vám zjavíme, priprav rýchlo! Rodičia, ja s Jankom a malá Irinka všetci prichádzame. Musím ísť, právo ukazujú horory, sopečný výbuch na tropických ostrovoch, nočná mora!
Ale ja nemám nič hotové! Nič sme neplánovali! protestovala Duška, keď jej voda z topánok vytekla do kaluže. Skočila na suchý chodník.
No tak, čas máme ešte veľa! Si náš kulinársky génius, Duška, čarodejnica, a ja v tom nič nerozumiem. Dovidenia, čakáme o šiestich.
Dobre, dobre, dobre! tak často Vika vkladá túto frázu, akoby sa tak dostala priamo k podstate veci. Duška si po rokoch pomyslela: Keby si len mala kratší jazyk a dlhšiu rozvahu!
V skutočnosti sa volala Evdokína, a chcela, aby ju tak volali, ale rodina považovala meno za príliš okázalé. Duškin prezývka Duška, pusička, kúsok bola pre nich ideálna, aby jej pripomínali, z akého prostredia pochádza a akým spôsobom si získala manžela Juraja. Takže už nebolo čo namietať Duška je Duška, a to je všetko.
Keď sa Evdokína rozhodla neudierať sa do hliny pred manželovou rodinou, nakúpila jedlá dopredu a s nasadením varila, aby hostí nielen nakŕmila, ale aj očarila. Na stôl sa dostali halušky s bryndzou, kapustnica, malé kanapkíky, plnené cherry paradajky, šampiňóny so syrom, chrumkavé bruschetty. Na zábavu si pripravila jednoduché hry, tlačila ich na tlačiarni a zabezpečovala malé ceny. Napriek veľkému úsiliu bolo ťažké uspokojiť tú obrovskú rodinu.
A celé to je len domáca výroba? spýtal sa svokor skepticky, pozerajúc sa na preplnený stôl. A ja som čakal na pizzu. Kedy si konečne vyděláš a objednáš niečo hotové? Už ma tá domácí varenie škodí.
Duška trvala zlomenú a ďalšíkrát nič nevarila objednala si pizzu, sushi a čínsky wok. Medzitým mali prvého dieťa a s dieťaťom v náručí už nebolo jednoduché organizovať veľké hostiny.
Fuj! Čože, nie je nič domáce? Ani jednoduchý šalát? Juraj, tvoje šoférske schopnosti sú už len na úrovni špinavého chleba a presoľenej rezance!
Je to len chlieb, pizza, namietol Juraj potichu.
Áno, obyčajný chlieb s dvoma plátkami salámu a štipkou syra! Najlacnejšie sme vzali, ale povedzme, Juraj, u blízkych ľudí šetriť je mŕtva veta, je to neslušné! zakríkla jeho matka, a Duška červenala od hanby. Vnútri si však pomyslela: Mala by som im povedať pravdu, povedať, že som ich nepozvala, že prišli sami, že som už unavená a nechcem ich viac vidieť. Ale neodviedla slova, netrvala v sebe odvahu čeliť tejto pevnej družine. Niekto však vždy doplnil: Čo nie je vlastnými rukami, to sa neocení.
Juraj sa snažil brániť ženu, ale veľmi opatrne, radšej žartoval.
Duška, neber si to tak osobne Sú to jednoduchí ľudia, hovoria, čo im príde na um. Nechcú ti ublížiť, máš ich rada.
Áha, naozaj som im sympatická!
Samozrejme! Keby sme ich nemali radi, nechodili by k nám častejšie.
Bezplatne si prichádzajú dať si jedlo! pomyslela si Evdokína, ale stále mlčala.
Niekedy hostia volali len polhodinu pred príchodom. Keď Duška videla na displeji meno Viky alebo svokry, hneď cítila, ako sa jej v srdci rozhorí hnev.
Duška, sme v blízkom obchodnom centre, zastavíme sa o polhodiny, oddýchli si a dáme si s tebou čaj, ozval sa švagr sladko.
Teraz nemôžem, dieťa spí!
Budeme ticho ako voda, dolu ako trávu! Priprav nám niečo na zabavenie, buď duša!
Aj keď nezdvihla slúchadlo, vždy zaklepali na dvere, takže keď nakoniec zodpovedala, aspoň sa mohla pripraviť na ich nápor.
Nikto si nerúbal hlavu nad tým, že Duška má malé dieťa, že je unavená, že hostia prišli v najnevhodnejšom čase. Rovnako im nebolo ľúto, že Juraj má prácu a keď bolo treba niekoho vziať do nemocnice, na trh alebo na dedinu. Juraj je podnikateľ, má svoje povinnosti, tak prečo by nemal pomôcť? Či sa nezobrazí účet za taxi pre mamu, sestru, brata to nie je rodinné!
Nakoniec obaja prežili druhé tehotenstvo, Juraj si uvedomil, aké ťažké to je. Po šiestom mesiaci sa bál, že ju nechá samotnú. Musel odcestovať do Žiliny na pracovnú noc, a požiadal sestru Viku, aby sa pozrela na Dušku, aby v prípade potreby mohla zavolať záchranku a postarať sa o staršieho syna.
Vika sa najprv bavila, napila sa vínom a rozprávala sa až do neskorej noci, hoci Duška chcela len spať. Nakoniec Vika spadla na rozkladací gauč, ktorý slúžil ako manželská posteľ, pretože iná posteľ v byte nebola len detská kolík. Na gauči sa nevoľno voľne dvoch nepohodlalo, a Duška celú noc sedela na tvrdom stoličke v kuchyni, lebo na podlahu nemala nič položiť všetko šetrili na vlastný byt. Ráno Vika odišla do práce, a Duška si uvedomila, že situácia je vážna Zavolala kamarátke, ktorá vzala dieťa a pomohla jej dostať sa do pôrodnice. Dušku rýchlo hospitalizovali a operovali, aby sa udržala tehotenstvo. Počas hospitalizácie Juraj vybuchol v hádke s rodinou:
Ako vám ešte raz niečo požiadam?! Nikdy! Jedenkrát som požiadal, a čo sa stalo? Keď ma potrebujú ako zadarmo taxikára, som k dispozícii, ale keď ja potrebujem aspoň trochu pomoci, vrátia sa dverami! Odteraz mi nevolajte, keď potrebujete odvoz, volajte si taxi!
Po tom sa Duška upokojila, porodila druhého syna a rodina sa pomaly upokojila, aj keď ten incident Jurajovi dal ostré pazúry. Juraj dodržiaval slovo a viac nikoho nikam nevozil, nech sa žiadali. Všetko to viedlo k tomu, že Vika bola obviňovaná, ale rodičia jej stáli po boku a tvrdili, že Duška sama je vinná, lebo normálna žena by mala rásť, ako kýchnutie. Nechceli sa hnevať na syna, takže po každom jeho odmietnutí špinili nevestu.
Návštevy nezastavili boli príjemné a lacné. Do toho času už Duška mala dosť úlohy pohostinnosti a rozhodla sa prejsť na zlu a naučiť tých drzých príbuzných. Robila to bez veľkých slov.
Jedného dňa prišli radosní príbuzní k oslave ich najmladšiemu tri mesiace. Nikto ich nepozval
Hej, ešte si nezačala variť! zasmiali sa hostia.
Na stole leží slanina treba ju nakrájať, a špenát a zemiaky som už uvarila, povedala Duška s úsmevom, houpajúc bábätko. Štyri ruky rýchlo zvládnu šalát, však, Viki? A ty, otče, choď po koláč, ber ten, čo chceš, ja ho asi nesviem zjesť, nesmie mi byť. Ja sa idem, lebo dieťa kvíli, sútuju, máme tu praskáky, nemám čas na varenie.
Hostia sa pozerali prekvapene. Všetko si sami pripravili šalát, kúpili koláč a zjedli ho, ani Juraj nedostal kus. Duška nepocítila potrebu s nimi zostať, šla do izby a dlhodobo kŕmila dieťa, lebo malý mohol visieť na hrudi celý čas.
Pri ďalšej návšteve Duška nič nepripravila, len povedala hosťom, aby si sami ošúpili zemiaky na smažené.
V mrazničke sú mrazené huby. S nimi sa dá super obed, nie večera!
Potom odišla. Hostia stáli v šoku, až prišiel svokra so sťaženým výrazom.
Duška, všimli sme si, že nemáte žiadny chlieb. Poďme spolu do obchodu, možno ešte niečo kúpime.
Samozrejme, čo chcete, kúpime.
Šli kúpovať chlieb a nikdy sa nevrátili, a od toho dňa už Duška neprijíma nečakané návštevy. V rodine sa o nej hovorí, že je hrozná snúbenica nešikovná, nezbedná a nepríjemná. Všetky tie roky, keď pripravovala veľké hostiny, sa vymazali z pamäti, akoby sa nikdy nestali.
Evdokína si to so sebou nechala, lebo zlá energia sa nevracia! Teraz v ich dome už nebudú nežiadaní hostia a nebudú míňať peniaze na hladnú davu príbuzných. Duška sa rozhodla, že ak sa musí niečo robiť drastické, tak aspoň bude pokojnejšia a spokojnejšia, než tí drzí príbuzní.
