**Nesprávny čas lásky**
Zuzana nakukla do izby matky a videla, že spí. Chcela potichu zavrieť dvere, keď ju matka slabým hlasom zavolala:
“Zuzana…”
“Áno, mami,” vrátila sa Zuzana. “Myslela som, že spíš. Potrebuješ niečo? Chcela som na chvíľu ísť s dievčatami.”
“Iď, ja si ešte zdriemnem,” povedala Katarína a zavrela oči. Len toto gesto jej dalo nesmiernu námahu.
Zuzana si úľavou vydýchla a ponáhľala sa obliecť. Počas matkinej choroby si navykla pohybovať sa potichu, takže schodmi zišla takmer bez zvuku. Pred vchodom čakal jej spolužiak Tomáš Kováč.
“Čo si tak dlho?” osopil sa namiesto pozdravu.
“Varila som maminej polievku,” usmiala sa Zuzana, aby zmiernila jeho náladu. “Kam pôjdeme?”
“Ona je stále chorá?”
“Áno, práve zaspala. Ale nechcem bývať dlho, dobre? Čo keby niečo potrebovala?”
“Nič, vyspí sa, bude jej lepšie,” mávol rukou Tomáš.
Zuzana zahryzla do pery. Nikomu nehovorila, na čo matka choruje. Nerada, keď ju ľutovali, a nechcela škandál v škole.
“Začíná pršať,” znížil hlas Tomáš. “Poď k Jurajovi, jeho rodičia sú na chate.” Prítiahol ju k sebe a pokúsil sa ju pobozkať, no Zuzana rýchlo odvrátila hlavu.
“Čo to robíš? Vedia nás vidieť.”
“Kto? Veď tvoja mama spí. Tak poď?”
Zuzana váhala. Minule, keď boli u Juraja, Tomáš sa k nej prilepil. Páčil sa jej, no urýchľoval veci príliš.
“Zuzka, len na polhodinu. Sľubujem, nebudem sa pchať,” presviedčal ju.
“Dobre, ale len na chvíľu,” nakoniec súhlasila.
“Samozrejme.” Tomáš sa snažil neskákať radosťou.
Juraj pri otvorení dverí uškrnul, keď uvidel Tomáša so Zuzanou.
“Vojdite dnu.”
Zuzana sa nepoholila. Nepáčilo sa jej zostať sama s dvoma chlapmi.
“Stiahol som včera skvelý film,” povedal Juraj.
Tomáš si vyzul tenisky a nasledoval ho do izby. Zuzana si uvedomila, že práve teraz by mala odísť. No domov sa jej tiež nechcelo.
Zavrela dvere a prišla do izby, sadla si vedľa Tomáša. Ten okamžite položil ruku za jej chrbát. Juraj doniesol každému plechovku piva. Zuzana odmietla, tak si Tomáš vzal aj jej. Pozrela na neho spochybňujúcim pohľadom, ale nič nepovedala.
Film bol naozaj zaujímavý, vtiahol ju od prvých scén. Zbavil ju však až pocit horúcej, hľadajúcej Tomášovej ruky pod jej tričkom. Trhla sa, no on ju držal za rameno a druhou rukou jej bolestivo stiskl prsia.
“Bolí!” vykríkla.
Tomáš povolil a Zuzana vyskočila z gauča. Juraj v izbe nebol – ani si nevšimla, kedy odišiel.
“Zuzka, prepáč,” zamrmlal Tomáš.
“Sľuboval si!” zhorZuzana sa nadýchla, obrátila sa k nemu s očami plnými slz, a povedala: “Už nikdy viac.” a vyšla z bytu, zatriasúc sa v daždi, ale s pocitom, že konečne začíná rozumieť, čo znamená byť silná.
