Zuzana kráčala sem a tam po byte, nevediac si nájsť miesta. Už tretí deň za sebou prišiel Maroš domov neskoro. A včera dokonca až nadránom. Vyčítala mu, že mohol zavolať, aby sa nemusela obávať. Pohádali sa. A teraz znova čaká, kráča po izbe, neustále pozerá na hodiny.
„Má lásku. Ale mohol by zavolať. Skôr či neskôr sa ožení. Treba si zvyknúť. Kto vie, akú ženu si vyberie, to bude ešte viac starostí. Radšej na to nemyslieť. Je dospelý, ale srdce ma aj tak bolí.“ Zuzana sa nevedela prestať znepokojovať.
Kedysi sa smiala na matkami príliš starostlivými o svojich dospelých synov, ale teraz bola ako ony. Všetky dievčatá, s ktorými Maroš chodil, ak ich jej predstavil, považovala za nehodné jeho. Ako všetky matky si myslela, že by sa s ňou mal poradiť pri tak dôležitom rozhodnutí, akým je výber nevesty. Veď ona vie najlepšie, čo preňho je dobré. Myšlienky sa jej hrnuli do hlavy a nevedeli prestať. Keby už len prišiel domov.
Zámok v dverách zaklikol a Zuzana zhikla, hoci čakala a natiahnuté uši. „Konečne!“ Vybehla do predsiene, ale uprostred cesty sa zastavila, vrátila sa do kuchyne a sadla si za stôl, zložila ruky pred sebou.
„Mama, prečo nespíš?“ Maroš stál vo dverách.
„Vieš, že sa strachujem. Mohol by si zavolať,“ povedala s výčitkou.
„Mama, som dospelý a nebudem sa ti spovedať z každého kroku.“
„Kde si bol?“ Zuzana sa na neho pozrela vyzývavo.
„U Zuzky.“ Marošov hlas stlmil a stal sa nežnejším.
„Zase jedno dievča, a myslím, že nie posledné. Ale matka máš len jednu.“ Zuzana nedokázala skryť žiarlivosť.
„Prečo zase? Ona je jediná, rovnako ako ty, mami.“ Maroš sa priblížil, zohnul a pobozkal ju na líce. „A nehovor o nej zle. Pobudili by sme sa a potom by si to ľutovala. A navyše, ako by som si vybral nevestu, keby som s dievčatami nechodil? Sama si hovorila, že sa nemá ženiť s prvou, ktorú stretne. Hovorila?“
„Hovorila,“ potvrdila Zuzana. „Takže už si si vybral nevestu?“
Maroš sa prikrčil vedľa nej, pozrel jej do tváre. Zuzanine srdce zaplavila nežnosť. Aký je podobný na svojho otca! Ten istý pohľad, ten istý úsmev.
„Vybral som, mami.“ Schoval hlavu do jej kolien.
„Tak by si ma s ňou zoznámil,“ povedala už mierovejšie.
„Určite, len…“ Maroš zdvihol hlavu.
„Čo? S ňou je niečo zlé?“ Zuzana chcela spýtať, či jej nechce priviesť do domu nejakú potulnú ženu, ako kedysi prinášal domov mačiatka a šteňatá.
Súcit so zvieratami je dobrá vlastnosť. Ale všetky nezohreješ a nenasýtiš. Vtedy predstierala, že má alergiu, začala kýchať. Maroš odniesol nájdené šteňatá a niekam ich umiestnil, nevyhodil ich na ulicu. Teraz by to neprešlo.
Slová jej už viseli na perách, ale keď videla varovný pohľad syna, radšej mlčala.
„S ňou je všetko v poriadku, mami. Je pekná a dobre varí. Mne sa aspoň páči. Ale nie je sama.“
„Zamiloval si sa do vydatej ženy?“
Zrejme jej strach číta”Tak príďte v nedeľu na obed a všetko si v kľude porozprávame,” povedala Zuzka s úsmevom a Zuzana vtom pochopila, že láska jej syna nie je chyba, ale dar.
