Hnev kvôli účtu v reštaurácii
Ani neviem, ako na to mám reagovať. Úpenlivo žiadať Katušku, moju ženu, aby zostala? Alebo povedať: „Choď, ak chceš?“ Zdá sa, že sa máme radi, plánujeme dieťa, budujeme budúcnosť. Ale včerajší večer v reštaurácii všetko prevrátil naruby. Kvôli nejakému hlúpemu účtu! Teraz sedím a rozmýšľam: či som bol naozaj zlý, že som nezaplatil za jej kamarátku Janku, alebo Katuška urobila z komára somára. Jedno však viem isté: táto hádka ma donútila zamyslieť sa, čo sa vlastne deje v našom manželstve.
S Katuškou sme spolu tri roky a vždy som si myslel, že máme všetko v pohode. Áno, občas sa pohádame – kto vynesie smeti, aký film pozerať, kam ísť na dovolenku. Ale celkovo sme vždy našli spoločnú reč. Katuška je moja láska, moja opora. Je žiarivá, múdra, s ňou nikdy nie je nuda. Dokonca sme začali hovoriť o deti, vyberali sme mená, žartovali, ako budeme chodiť s kočíkom. A teraz, kvôli jedinému večeru v reštaurácii, vyhlási: „Ak sa ku mne takto správaš, možno by sme spolu ani nemali byť!“ Ako je to vôbec možné?
Všetko začalo tým, že sme včera s Katuškou a jej kamarátkou Jankou išli do reštaurácie. Janka je Katuškina dlhoročná kamarátka, kamarátia sa už od základnej školy. Ja k nej mám neutrálny vzťah, aj keď ma občas irituje jej zvyk hovoriť o všetkom, ako keby bola expertka. Ale kvôli Katuške som vždy bol slušný. V reštaurácii sme si objednali jedlo, víno, rozprávali sa, smiali sa. Všetko išlo skvele, až kým nepriniesli účet. Pozrel som na sumu – pekných pár eur, ale nič neočakávané. A vtedy Janka s úsmevom povedala: „Miro, ty nás pozveš, však?“ Zamrazilo ma. Vôbec sme sa nedohodli, že platím za všetkých. Myslel som, že každý zaplatí svoje, ako to zvykneme robiť, keď ideme s priateľmi. Ale Katuška sa na mňa pozrela tak, akoby som mal okamžite vytiahnuť peňaženku.
Snažiac sa nezničiť večer, som navrhol: „Poďme si účet rozdeliť, tak to bude fér.“ Janka prikyvla, ale Katuška zrazu stuhla a jej pohľad bol chladnejší ako ľad. Zaplatili sme, každý svoje, a odišli domov. V aute Katuška vybuchla: „Ty čo, nemohol si zaplatiť za Janku? To je moja kamarátka! Zahanbil si ma pred ňou!“ Snažil som sa vysvetliť, že v tom nevidím problém, že nie sme milionári, aby sme pozývali každého. Ale nepočúvala. „Ak si taký lakomý,“ povedala, „potom neviem, ako budeme ďalej žiť.“ A dodala: „Možno by som od teba mala odísť?“ Bol som v šoku. Odísť? Kvôli účtu v reštaurácii?
Doma sa hádka ešte vyhrotila. Katuška kričala, že nerešpektujem jej priateľov, že sa za mňa hanbí, že nečakala takúto „malichernosť“. Snažil som sa namietať: „Katuška, veď sme sa dohodli, že budeme šetriť, aby sme si mohli opraviť byt a mať deti. Prečo by som mal platiť za Janku, ktorá si navyše objednala koktail za dvadsať eur?“ Ale Katuška len ofrkla: „Nejde o peniaze, ale o tvoj postoj!“ O akom postoji? Vždy sa pre ňu snažím, platím dovolenky, darujem darčeky. A teraz som zrazu škrt, lebo som nepozval jej kamarátku?
Noc som strávil na gauči a ráno mi Katuška povedala, že sa musí zamyslieť, či so mnou ostanie, alebo nie. Pozeral som sa na ňu a nemohol som uveriť: je to tá istá Katuška, ktorej sme snívali o dieťati, smiali sa pri hlúpych komédiách, plánovali budúcnosť? Naozaj je pripravená to všetko zničiť kvôli jedinému večeru? Začal som pochybovať o sebe. Možno som naozaj urobil chybu? Mal som proste zaplatiť a nevyvolávať konflikt? Ale potom som si pomyslel: prečo by som sa mal cítiť vinným? Nedohodli sme sa, že pozývam, a nie som bankomat pre všetkých jej známych.
Zavolal som kamarátovi, aby som sa mu vyrozprával. Vypočul ma a povedal: „Miro, nejde o účKatuška stála pri okne, pohladila svoj náhrdelník a s tichým vzdychom povedala: “Možno by sme mali na chvíľu oddychovať.”
