Odchádzam! vykríkla Šárka, a ja som len prikývol, že jej predtuchy mali pravdu zrejme svojho muža poznala príliš málo.
Tak ak je to tak, tak odíď! Nie je to možné prinútiť ťa milovať! som povedal.
A to ešte nie je všetko! Ja a Zuzka vezmeme tie dievčatá k sebe! vyhrkla som majú mať otca aj mamu!
Marek som spoznal na oslave u spoločných priateľov a hneď ma oslovila jeho nenápadná, tichá povaha. V ňom bola akási neistočistá najistota, čo mi pripomínalo, že aj najväčší muži niekedy blúdia.
Všetci muži, ktorých doteraz poznala, boli istí a presne vedeli, čo je pravda v živote. No so mnou sa všetko zmenilo; na večer sme hovorili a Šárka bola nadšená, až do chvíle, keď jej kamarátka Ľubica, ktorá ju pozvala na narodeninovú oslavu, šepkla po tom, čo som išiel na toaletu:
Urob si pozor, je to s príveskom!
S príveskom? spýtala sa Šárka.
Doslova má dve deti!
Ako? O detoch som vôbec nevedela, vykríkla Šárka. Žiadna zmienka o detoch ani o manželke sa počas večera neobjavila. Keď však existujú deti, musí existovať aj manželka.
Manželka ale nebola len milá žena, s ktorou mala v pláne svadbu, a tak odbehla, zanechajúc Marekovi dve dcérkyblízničky. Teraz ich vychováva spolu s matkou, ktorá mu pomáha.
To je ale čudný trik! pomyslela si Šárka. No nie, taký chlap je dnes už taký výnimočný.
Moja neistočistá povaha mohla prameniť z toho, že kdekoľvek ľudia zahŕznu.
Prečo ste mi nehovorili o dcérkach? spýtala sa Šárka po návrate do izby.
Pretože sa všetci bojíme povedať pravdu, odpovedal som po krátkom tichu. Možno aj vy utečiete, a ja nechcem, aby ste odišli.
Neodídem, prisľúbila Šárka a ja som vedel, že odtiaľ nemá kam bežať. Dodržala svoje slovo.
Odvážal som ju domov a dohodli sme sa stretnúť znova. Veľmi ma očarila šarmantná Alexandra, ktorú zaujal aj samotný Marek osamelý otec s trojročnými deťmi.
Mama ma vyhodiła z domu, keď Ľubica pozvala na narodeninovú oslavu, vysvetlil som. Povedala, že čoskoro zhrozne sa zmením. S deťmi sa nič nehraje.
Moja matka to pochopila pred rokom jej svokra ušla s iným mužom a zanechala blízničky na pospas. Vzali ich pod svojmi krídlami a tak urobili svoj občiansky čin.
Alexandra pochopila, že ten tichý a trošku zvláštny otec jej vyhovuje. V svojich dvadsiatich piatich rokoch už mala za sebou neúspešné manželstvo, ktoré skončilo len rozchodom.
Keď sme sa ešte len stretávali, všetko bolo v poriadku, no po tom, čo sme sa zosobášili a začali spolu bývať, zistili sme, že máme diametrálne odlišné názory na život.
A čo potom? povedali mnohí, a mali pravdu takmer všetci majú odlišné pohľady. Nemáme sa rozvádzať, musíme sa prispôsobiť.
Šárka sa snažila prispôsobiť, pretože ja nechcel som kompromis: Moje slovo je zákon!
Dobre, prikývla Šárka. Žena sa bojí svojho muža. No všetko, čo som povedal, nebolo to, čo očakávala.
Po skončení univerzity som si hneď našiel prácu, no nevedel som nájsť vhodné miesto pre mňa žiadna pracovná doba, žiadny šéf, ktorý by mi rozumel, nič nevyhovovalo.
Môj bývalý priateľ Igor, s ktorým som sa kedysi dobre bavili, mi povedal: Stačí nám doma, milá, to stačí. Mám dostatok a živím sa.
Staršia babka, ktorá zomrela, mi zanechala starý byt v Bratislave. To však nebolo to, čo som si predstavoval o rodinnom živote. Igor nič nestrácal doma nebol to kráľovský povinný úkon.
Tak si nájdi sluhu, kráľovský, povedala som mu, keď som už mala dosť nosiť špínu. Alebo zaplať upratovanie.
Zistila som, že som zakúpila na nesprávneho koníka. Nenešla som sa v cíľu a zostala som tam, kde som bola Igor sa ukázal ako prázdna torta.
Rozčúlený otec sa vrátil kmamke a šesť rokov nepozrel na žiadneho muža nahradil som sa.
Až potom sa v môj život vtrhol Marek. Nielenže prišiel, ale čoskoro mi ponúkol ruku a predstavil ma svojej rodine kúpcom blízničkám a matke Zuzane.
Uvedomila som sa, že ho chcem vedľa seba, pretože som už úplne doňho zamilovaná.
Dom bol chaotický a to bolo pochopiteľné. Vydávala som sa do hlbín svojej duše, ale dobrovoľne.
Nečakala som, že si taký! kričila matka. Kam sa všetci ponáhľáš? Sú tu dobrí muži, prečo si vždy výberáš nejakú patológiu?
Mami, Marek je úplne normálny, vzdialene som bránila.
Samozrejme, že je, vstúpil otec. Ten normálny teraz povoľá na svojich chlapov! Vieš, čo ťa čaká?
Čo ma čaká? spýtala sa Šárka. Keby som porodila dvojčatá, čo by sa stalo?
Nič podobné! kvíl otec. Jedna vec svoje deti, iná cudzie! Matka ušla, ale gény sa nedajú zamiesiť! Budú rásť s
Prečo budú rásť s? zamyslela sa Alexandra. Budú mať normálnu rodinu s otcom a mamou. Výchova je viac než genetika.
Na svadbe neprišli rodičia nevesty ani ženíchovi mamička zostala doma s vnučkami. Svadba bola skromná, všetci sme si sadli do kaviarne s svedkami a tak to skončilo.
Po svadbe s príveskom presťahoval sa do starého byte. Čoskoro sa v rodine Novákových objavili tri chlapci Alexandra porodila spoločnú dcéru.
Rodičia sa pomaly roztávali vnučka, konečne! A začali si rozumieť, neoddeľovali deti, boli rozumní a žili pokojne.
Staršie dcéry chodia do škôlky, najmladsia pomáha babke. Svätyne sa dokonca zblížili.
Prvú manželku Mareka sa podarilo zbaviť rodičovských práv stará Zuzana kričala: Poďte, zoberiem ich!
Výživné alimenty sa nepodarilo získať, pretože Zuzka zmizla navždy možno to bolo aj lepšie.
Dievčatá vedeli, že Šárka nie je ich biologická mama spomínali na jedinečné momenty z ranného detstva. Nešlo ich to skrývať.
Roky plynuli, dcéry rástli a tešili rodičov. Alexandra a Marek pracovali obyčajná, normálna rodina.
Keď dievčatám dovŕšili štrnásť, objavila sa prvá manželka, akoby nič sa nestalo.
Marek sa vrátil z obchodu s prázdnym vreckom a povedal: Moju Zuzku!
Slovo moju ho zranilo kto bola predtým? Šárka pocítila zvláštny búrlivý pocit.
Kde si ju stretol?
V našom obchode.
Čo robila? Ide tiež nakupovať?
Zovrelo tam stála.
Len tak stála? Čaká na niečo? Čo sa s ňou stane? zamyslela sa Šárka a hlasno povedala:
A čo ti povedala? Niečo ti povedala?
Áno, povedala, neochotne odpovedal muž.
Čo? Prečo by som mala ťa všetko vyťahovať?
Prečo? Pretože znovu stretol najväčšiu lásku svojho života Zuzku, ktorá sa nezmenila, cukrík, čo rozžiari jeho temné dni.
Alexandra bola z toho všetkého nahnevaná. Zuzka povedala, že sa vzala do poriadku. Už s Marekom to skončilo našla si mladšiu. Deti sa neobjavili.
Takže začneme odznova, drahý Oľgajko? povedala Zuzana a jemne sa dotkla jeho ruky.
Oľgajko tak ho volala v ich najintímnejších chvíľach bol ich tajný kód.
A Marek sa pustil do nových plánov, ako keby tie roky neexistovali.
Pamätajú si ma dievčatá? spýtala sa Zuzka.
Dievčatá už na ňu nezabudli mali inú mamu, Šárku.
Samozrejme, že áno! zavájal muž. V láske je všetko povolené.
Tak potom dopredu: mama ostane mama! povedala krásna žena. Viem, že si ženatý! Rozochri se, vezmi si dievčatá a žijeme ako predtým!
Vymenili si čísla: Zavolaj, budem čakať! a Marek šiel domov. Ale ako to všetko povedať svojej žene? O rozvode a o tom, že chcú dievčatá? Marek stratil rozum a rozhodol sa konať.
Zdvihol hĺbku hrudníka a kričel:
Odchádzam od teba!
Moje predtuchy sa naplnili zrejme som svojho muža poznal zle. Stačilo mu stretnúť bývalú manželku a všetko sa zmenilo.
Alexandra sa na chvíľu zamyslela, zozbierala silu a povedala:
Takže ak je to tak, odíď! Nenecháš si ma prinútiť.
Ale nie je to všetko! Zuzka a ja vezmeme tie dievčatá k sebe! Majú mať otca aj mamu!
A kto nám ich dá? spýtala sa pokojne moja žena.
My biologickí rodičia, a zákon je na našej strane! zúril som. Akýkoľvek súd bude na našej strane!
A čo s tým, že ich mama je bez rodičovských práv? Zabudol si na Kazaňovú?
Všetko vyriešime aj opatrovníctvo! Ty ich upozorni.
Nie, namietla. Kto vymyslel, ten to aj robí.
Deň bol nedeľný, všetci boli doma. Milujúci otec oznámil dcéram veľkú novinku: čoskoro budeme všetci spolu!
Už sme spolu! zvolali Anka a Tereza hromadne.
Mám na mysli vašu skutočnú mamu! vysvetlil som.
To je naša mama? spýtala sa Anka a ukázala na bledú Šárku.
Nie, máte inú biologickú mamu!
To je tá, čo pred sto rokmi zbehla? A ktorá Zuzana vždy chcela vyzrať? Hovoríš o nej? spýtala sa Anka posmešne.
Zmenila sa a uvedomila si svoje chyby.
Sme radi, že je tu, povedala Tereza. Nech sa ďalej zlepšuje! Čo nám to prináša?
Musíme byť spolu sme rodina.
Alexandra mlčala a nechala dievčatá, aby rozhodli samé.
Tátko, si to vážne? spýtala sa Anka. Myslíš, že my a tá cudzia žena budeme žiť spolu?
Nehovor tak o svojej mame! zakričal otec, akoby to bolo vážne. Ak nechcete, my vás s Zuzkou sudíme!
Potom odišiel išiel k svojej láske, kam už nemohol ísť. Neskôr podal rozvod.
Marek splnil aj výhradu a žaloval o vrátenie dievčat. Súd však stál na strane Alexandrovy a blízničiek po desiatich rokoch sa zohľadňovali ich záujmy, keď im bolo štrnásť. Zákazník, ktorý by ich odovzdal žene bez rodičovských práv, nebol možný. Šárka si všetky dokumenty starostlivo pripravila a už dávno ich adoptovala.
Zuzka a dievčatá sa po dlhom prestávke stretli v súde. Milujúca matka, horlivo bojujúca za obnovu rodiny, ani neprišla objali ich.
To je nespravodlivosť, tak to nenecháme! nadšene volal Marek.
Veľa šťastia, ocko! zvolala Tereza a všetci traja išli do kaviarne oslávovať víťazstvo s mamou, nie s touto cudzomatkou.
