Nechcem mať macochu!
Nela sa nechcela vrátiť domov. Otec ráno vyhodením spomenul, že dnes privedie ďalšiu „nevestu“, aby sa zoznámili. Zase bude musieť nasadiť falošný úsmev, predstierať poslušné dievčatko, len aby tá cudzia žena zostala v ich dome. Ale Nela už bola vyčerpaná z tohto nekonečného maskarabálu.
Po rozvode rodičov sa ich byt v Košiciach premenil na prechod. Otec privádzal jednu „mamu“ za druhou, a Nela niekedy ľutovala, že sa rozhodla žiť s ním. Matka bola chladná ako vysokohorské zimné ráno: pre ňu bola práca vždy na prvom mieste. Nela vyrastala pod dohľadom starých mám, zatiaľ čo matka ju len kritizovala za každú maličkosť. Láska? Starostlivosť? O tom mohla Nela len snívať.
Matka živila rodinu, zarábala, ale akou cenou? Nela často premýšľala: radšej by bola len maminčinou, nie strojom na peniaze. Keď sa ich manželstvo rozpadlo, rodičia sa rozišli, akoby zhodili ťažké bremeno. Každý začal nový život, ale Nela ostala na okraji, nikomu nepotrebná.
Snažila sa dovolať matke: zámyselne zanedbávala školu, odrážala učiteľov, len aby si ju všimla. Ale odpoveďou boli len kriky a ponižovanie. Po ďalšej hádke, keď matku zavolali k riaditeľovi, vyplakala Nelu a vyhodila ju z domu. Dievčina si zbalila batoh a odišla k otcovi. Matka sa ju ani nepokúsila zastaviť – naopak, oddýchla si s úľavou.
S otcom, Jánom, bol život ľahší. Nela cítiila jeho teplo, jeho úprimnú lásku. Dala sa dokopy, začala sa dobre učiť, prestala sa búriť. Staré mamy pomáhali s domácnosťou, kým otec robil, aby uživil rodinu. V ich byte na košickom sídlisku zavládol krehký kľud, ktorý Nela tak dlho túžila zažiť.
Ale všetko sa zmenilo, keď otec rozhodol, že potrebuje novú manželku. Odvtedy ich dom zaplavili cudzie ženy. Nela ich vítala s chladnou hrubosťou, zámerne ich odháňala. Nepotrebovala „mamy“, ktoré na ňu hľadeli ako na bremeno. Ale tentokrát bol otec neoblomný: „Nela, dosť už rozmarov! Snažím sa pre teba, chcem, aby sme mali úplnú rodinu!“
Keď prekročila prah bytu, Nela počula známy hlas. Srdce jej poskočilo. Zhodila tenisky a nahliadla do obývačky. Tam, za stolom, sedela jej obľúbená učiteľka, Zuzana Kováčová. Nela ju zbožňovala: milá, spravodlivá, vždy ochotná počúvať. Ale čo tu robí?
Ukázalo sa, že Zuzana Kováčová prišla prebrať Neliny známky. Dievča sa zmiatlo. Zrazu jej napadlo, že učiteľka by mohla byť súčasťou ich rodiny. Neviem, či je tá „nevesta“? Nela stuhla, bojajúc sa vyplašiť nádej. Ale rozhovor skončil a Zuzana Kováčová odišla, zanechajúc Nelu v zmätku.
Stihla sa spamätať, keď zazvonili u dverí. Na prahu stála neznáma žena – mladá, s výrazným make-upom a sebavedomým úsmevom. Nela cítila, ako sa jej vnútri všetko rozpadá. Tak veľmi dúfala, že Zuzana Kováčová neprišla len tak! V zúfalstve sa vrhla do svojej izby, zabuchla dvere a rozplakala sa.
Nela sedela zamknutá až do neskorých hodín, kým neprišla stará mama. Dievča jej vylialo svoje obavy a bolesť. „Nechcem žiadnu macochu! Prečo otec nevidí, ako mi je?“ vzlykala. Stará mama ju, po vypočutí, pevne objala. Vedela, aké ťažké je pre Nelu, ktorej detská duša je zničená samotou a zradou.
Stará mama si porozprávala s Jánom. Dohodli sa, že už žiadne „nevesty“ nebudú viesť domov, kým na to Nela nebude pripravená. A v dievčatinej hlave už zrel plán. Pevne sa rozhodla spojiť otca so Zuzanou Kováčovou. Ak sa sny môžu stať skutočnosťou, prečo tejto nepomôcť? Nela sľúbila, že urobí všetko, aby sa jej obľúbená učiteľka stala súčasťou ich rodiny.
V hĺbke duše verila: jej sen sa určite splní. Veď aj v tú najtemnejšiu noc sa nájde miesto pre svetlo, nie?
