Dnes som si uvedomila, ako krátkozraká som bola. Všetko sa zrútilo ako domček z kariet.
Vlado, pohladíš sa na Maťka? zavolala Zuzana z chodby, kým si pred zrkadlom upravovala šál. Vrátim sa do večera, okolo šiestej. Nezabudni mu dať obed. V chladničke je všetko pripravené, len to zohriať.
Sobota bola náročná v práci bol nával a šéf ju požiadal, aby prišla v voľný deň. Nikto iný by to nezvládol. Zuzana súhlasila bez rozmýšľania. Práca jej dávala nielen peniaze, ale aj pocit, že niečo znamená.
Päťročný Maťo si v izbe pokojne hral s autíčkami. Zuzana počula, ako si pobrmkáva, napodobňuje zvuk motorov. Bežné sobotné predpoludnie. Už mala nachystanú tašku, našla kľúče, keď z izby vyšiel Vladimír.
Nie, povedal chladne.
Zuzana zamrzla, ruka zostala na kľučke. Otočila sa a pozrela na neho nechápavo.
Čo?
Nebudem sa starať o dieťa, zopakoval Vladimír, míňajúc ju smerom k vešiakovi. Mám dnes vlastné plány.
Zuzana naňho hľadela, neveriac vlastným ušiam. Šesť rokov manželstva a nikdy ani raz jej neodmietol postarať sa o syna. Vladimír vždy bol vzorným otcom, aspoň tak sa to zdalo. Stála ako prikovaná, snažiac sa spracovať, čo sa deje, zatiaľčo si on pokojne obliekol bundu, obul sa a vyšiel von.
Vlado, nerozumiem. Čo sa stalo? Zuzana k nemu pristúpila, ale on ju obišiel, akoby bola len prekážkou.
Nič sa nestalo, hodil do vetra a zmizol bez pohľadu späť.
Dvere sa za ním zavreli. Zuzana stála uprostred chodby, zovretý opasok tašky v ruke. Vnútri sa všetko stiahlo do uzla. Za hodinu mala byť v práci. Za hodinu! Chytila telefón a s trasúcimi sa prstami vytočila číslo matke.
Mami, prepáč, prosím ťa, začala Zuzana. Potrebujem tvoju pomoc. Rýchlo. Môžeš prísť pohrať sa s Maťkom?
Matka, vďakabohu, nekladla zbytočné otázky.
Zuzana si rýchlo prepočítala čas a zistila, že matka príde príliš neskoro. Rozbehla sa k susedke. Alžbeta, staršia pani z bytu oproti, vždy pomohla v núdzi. Zaklopala na dvere a takmer prosiacim pohľadom čakala, kým otvorí.
Teta Betka, zachráňte ma, prosím. Hliadnite Maťka pól hodinky, kým nepríde mama. V práci je horúčo a Vlado… Vlado išiel niekam za svojím.
Alžbeta len pokývala hlavou, ale súhlasila. Zuzana sa vrátila do bytu, rýchlo synovi vysvetlila, že zostane chvíľu u tety, a vybehla von. Celú cestu do práce ju prenasledoval pocit neskutočnosti. Čo to bolo? Prečo sa Vladimír tak správal? Možno sa pohádali a ona si to nevšimla? Spomínala si na posledné dni. Nič jej nenapadlo. Včera večer pokojne večerali, pozerali film. Dokonca plánovali budúci týždeň.
V práci sa nedokázala sústrediť. Robila všetko automaticky, zatiaľčo myšlienky sa točili okolo rána.
Niekoľkokrát skúsila Vladimírovi napísať.
Kde si?
Čo sa stalo?
Prečo si to urobil?
Správy ostali bez odpovede. Telefón mlčal. Kontrolovala obrazovku každých päť minút, ale žiadne upozornenia neprišli…
Večer poponáhľala matku domov.
Ďakujem ti, mami. Nevie
