Nechcel som sa ženiť, mama ma donútila, povedal chladne.
Miro, postaráš sa o Miška? zavolala Zuzana, kým si pred zrkadlom upravila šálu. Vrátim sa večer, okolo šiestej. Nezabudni mu dať obed. V chladničke je všetko pripravené, len to ohrej.
Sobota bola nezvyčajne hektická v práci vypukla kríza a šéf ju požiadal, aby prišla cez víkend. Nikto iný by to nezvládol. Zuzana súhlasila bez váhania. Práca jej prinášala nielen peniaze, ale aj pocit, že je niečo platná.
Päťročný Miško si pokojne hral vo svojej izbe s autíčkami. Zuzana počula, ako si mrmlá, napodobňujúc zvuk motorov. Obyčajné sobotné ráno. Skontrolovala, či má všetko v taške, našla kľúče a vtom vyšiel z izby Miroslav.
Nie, povedal ľahostajne.
Zuzana stuhla, ruka jej klesla z kľučky. Obrátila sa na neho s nechápavým pohľadom.
Čo?
Nebudem sedieť s dieťaťom, zopakoval Miroslav a prešiel popri nej k vešiakom. Mám dnes svoje plány.
Zuzana na neho hľadela, neveriac vlastným ušiam. Šesť rokov manželstva a nikdy ani raz sa nevymotal zo starostlivosti o syna. Vždy bol vzorným otcom, aspoň tak sa to zdalo. Stála ako prikovaná, snažiac sa spracovať, čo sa deje, kým si Miroslav pokojne obliekol kabát, obul sa a vyšiel von.
Miro, nechápem. Čo sa stalo? Zuzana k nemu urobila krok, ale on ju obišiel ako cudz
