Tento príbeh sa mi stal pred pätnástimi rokmi. Jedného dňa ma v detskom domove sledovalo dievča so zelenými očami niekoľko minút, a potom sa ma nečakane spýtala: Máte dcéru? Nie, odpovedala som prekvapene.
Vzdychla si a s nádychom smútku v očiach povedala: Nechceli by ste mať? Kým som si v hlave obracala jej slová, ozvala sa opäť: Môžem byť vašou dcérou. Ak by ste teda chceli…
Hlava sa mi rozbehla na plné obrátky. Mala som už dvadsaťročného syna. Druhé dieťa som nepotrebovala. No jej slová: Dcéra nikdy nie je navyše. a tie jej veľké oči ma prenikavo zasiahli.
Vždy som túžila po dcére. Predstavovala som si malú princeznú, ktorej by som vyberala šaty, kupovala sponky, bábiky, líčila sa s ňou a hrala dievčenské hry. Avšak mala som syna a ďalšie dieťa som si už netrúfla mať. Hovorím si: Som už dospelá žena, predsa nemôžem začať znovu vychovávať dieťa. Veľmi som však po dcére túžila. Samozrejme, že by som chcela! povedala som napokon. Objala ma v tej chvíli tak vrúcne, akoby sme boli navždy spolu.
Táto jej objatie mi dalo všetku lásku, ktorú v sebe hromadila počas rokov v detskom domove. Barborka mala vtedy päť rokov. Do detského domova sa dostala, keď mala rok a pol, po autonehode, v ktorej zahynuli jej rodičia i ďalších päť ľudí. Odvtedy Barborka snívala o rodine, ale keďže veľa detí čaká na adopciu, jej nádej sa neustále odkladala.
Neopísateľne šťastná bola, keď zrazu mala nových príbuzných mená všetkých členov rodiny si hneď osvojila ako básničku. Každý si ju obľúbil, lebo bola veľmi láskavé dievčatko. Môj muž bol najprv proti, ale už po pár minútach podľahol čaru Barborky. Začala nás volať mama a oco, a on by sa jej už nikdy nevzdal.
Barborka všetko zvládala veľmi ľahko, dokonca rýchlo doháňala svojich rovesníkov. A keď nastúpila do prvej triedy, hneď vynikla múdrosťou a logickým myslením. Nedávno si našla novú záľubu: píše básničky. Stala sa obľúbenkyňou v kolektíve a ja som každý deň ďakovala osudu, že som v ten deň išla do toho detského domova, aby som ju tam stretla.
Život ma naučil, že láska dokáže meniť nielen životy detí, ale aj naše srdcia. Nikdy neviete, kedy vás stretnutie s niekým nečakaným vovedie k vlastnému šťastiu a novému začiatku.
