**Nečakaná návšteva**
V malej dedine Jasná Lúka vonia čerstvý chlieb, ktorý Mária Kováčová pekla v starej peci. Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere a pokoj kuchyne sa rozplynul ako dym. Mária si utrela ruky do uteráka a ponáhľala sa otvoriť.
„Mama, predstav si, to je Zuzka, moja nevesta,“ stál na prahu jej syn Ján so širokým úsmevom.
Mária sa pozrela na dievčinu a zamerala, akoby ju udrel blesk. Zuzka bola vysoká, skoro dva metre, v krátkej sukni, na vysokých podpätkoch, s výrazným makeupom a obrovskou kabelkou v ruke.
„Dobrý deň,“ vypravila z seba Mária, snažiac sa skryť šok. „Jozef, poď sem!“ zavolala na manžela. „Janko priviezol našu budúcu nevestu, predstav sa!“
Jozef vyšiel v natiahnutej tričku a papučiach. Keď uvidel Zuzku, zostal stáť s otvorenými ústami, akoby videl príšeru.
„Servus,“ zamrmlal a rýchlo sa vrátil do izby prezliecť.
Mária ho sledovala pohľadom plným výčitky. Keď jej syn pred dvoma dňami povedal, že nepríde sám, tešila sa. Ján mal už cez tridsiatku, bolo na čase založiť rodinu. Predstavovala si skromné dievča, možno s vrkočom, v jednoduchých šatách. Ale Zuzka? Toto nečakala. Črievičky na podpätkoch, žiarivé nechty, kabelka, z ktorej trčali nejaké perá. Bolo to vzdorovanie všetkému, čo Mária považovala za normálne.
„Vstúp, Zuzka,“ povedala, snažiac sa udržať výraz. „Jozef, vezmi kabelku, čo tam len stojíš!“
Jozef, už v čistej košeli, poponášal Zuzkinu batožinu a odviedol ich do domu. Mária sa k synovi naklonila a šepkala:
„Janko, koho si to priviezol? Čo je to za výzor?“
„Mama, nezačíňaj,“ zasmial sa Ján. „Vonku je taká, ale vnútri je zlatá, uvidíš.“
Mária skepticky prsnula a prekrížila sa:
„Ach, Pane Bože, toto je prekvapenie.“
V dome vypukol šurmec. Muži sa pri stole o niečom šepkali, zatiaľ čo Zuzka si usporiadala veci v izbe Márii a Jozefa. Mária s úžasom sledovala, ako z kabelky vyberá klobúky s periami, plavky a nejaké lesklé handry.
„Čo je toto?“ zdvihla s opovržím niečo, čo vyzeralo ako niťky.
„To sú spodničky,“ bezstarostne odvetila Zuzka. „Chcete jednu? Mám ich dosť.“
„Nie, ďakujem,“ odsekla Mária, cítila, ako jej krv stúpa do tváre. „A prečo si vôbec v našej izbe?“
„U Janka miesta málo, a strýko Jozef povedal, že vám to nevadí,“ usmiala sa Zuzka.
„Strýko Jozef, čiže?“ prefikala Mária a hodila pohľad na manžela. „Hm, takže tak.“
Chytila Jozefa za ruku a vytiahla ho na dvor.
„Si sa zbláznil? Našu izbu si odkázal? Teraz budeš spať na pohovke, ty pohostinný!“ syčala.
V tom zo chlieva zavolala krava.
„Ach, Marušku som ešte nadojila kvôli vám!“ zvolala Mária a ponáhľala sa do chlieva.
Zuzka, keď to počula, vybehla za ňou.
„Môžem skúsiť?“ opýtala sa nesmelo. „Nikdy som kravu nedoja.“
Mária ju premerala pohľadom od hlavy po päty.
„V tom?“ ironicky sa spýtala, pozrela na Zuzkine podpätky.
„Hneď sa prezlečiem!“ Zuzka sa vrátila za minútu v šortkách a tričku.
Mária vzdychla.
„Dobre, poďme. Ale daj si šatku.“
„A čo klobúk?“ zašveholila Zuzka. „Mám krásny, s kvetmi.“
„Šatku!“ durovo odsekla Mária. „Klobúk, to sú nápady…“
V chliV chliwi Mária podala Zuzke vedro a ukázala jej, ako sa správne dojí, pričom si v duchu uvedomila, že pod týmto výstredným vonkajškom sa skrýva čisté srdce.
