Vybrala som sa k lekárke až vtedy, keď som už naozaj nedokázala vydržať bolesť. Tri dni vkuse to už bolo priveľa. Hrozná bolesť hlavy, na ktorú nezabrala žiadna tabletka. V noci som ani nevedela zaspať. Najhoršie rozhodnutie bolo otvoriť internet a začať čítať, čo všetko môže bolesť hlavy signalizovať.
Hneď na prvých stránkach mi vyskočili nadpisy ako: Ako rozoznať migrénu od nádoru na mozgu? a ďalšie podobné hrôzy. Po prečítaní všetkých variantov a porovnaní symptómov som mala chuť ísť rovno do pohrebníctva, polikliniku preskočiť.
Spomenula som si na postavu z knihy Jeroma K. Jeroma, ako náhodou otvoril lekársku encyklopédiu a zistil, že má všetky choroby okrem popôrodnej horúčky choleru, anémiu, svätovítsky tanec, ba dokonca aj slintačku, ktorou encyklopédia končila (pri písmene S). A bolo mu aj ľúto, že nemá popôrodnú, iba týfusovú.
Tak som dopadla aj ja. Po internete až do prasknutia prečítanom som u seba identifikovala všetky smrteľné diagnózy naraz. Rozhodla som sa: Dosť, zajtra sa dotackám k lekárke!
Vo fronte pred ambulanciou sa mi pritrafila milá debata s jednou ženou.
Ona sa ma spýtala:
Pili ste?
Nechápavo som zdvihla hlavu:
Čo som pila?
Včera ste pili?
Nepila, urazene som odvetila.
Máte také červené oči, ako po opici
No super. Niekedy mám pocit, že chodím k psychologičke len preto, aby som sa naučila komunikovať s ľuďmi, ktorí by k nej mali chodiť viac než ja.
Ďakujem, cez zuby som odvrkla. Za starostlivosť.
Vošla som do ordinácie, a tak slávnostne, ako konferenciér vítajúci umelcov, som vymenovala všetky príznaky. Na záver, ako posledné čerešničky na torte, pridala moje červené očiská.
Vyzerám, akoby som pila, ale nepila som, sťažovala som sa.
Doktorka mi pozrela do očí a pokrčila plecami:
Máte ich úplne normálne, nevymýšľajte
No jasné. Vravím to chodíme k psychológovi my, ktorí by ešte vydržali, zatiaľ čo iní by už dávno mali.
Zmerala mi tlak, pulz, saturáciu. Popýtala sa na otázky. Podľa mňa, z tých odpovedí vychádzala nie veľmi milá diagnóza: nie migréna, ale niečo horšie.
Nemali by sme urobiť tomografiu? ALebo MR hlavy? Aj zaplatím, navrhla som jej. Však veď na internete písali, že treba. Rozumiete, za noc som sa na webe vyučila za internistku, neurológičku, cievnu špecialistku všetko dokopy.
Najprv, žiadna panika, poďme pracovať s cievami, spravíme vyšetrenia, a potom, ak by sa zhoršilo
V tú nočnú chvíľu mi pripadalo, že už horšie ani nemôže byť. Plakala som a v hlave mi išlo, že za štyridsať rokov som stihla iba dve deti a napísať desať kníh. Nevedela som pochopiť, či je to málo alebo veľa.
Deti sú ešte maličké, akoby nedokončené
Aj knihy nie sú dokonalé. V tej novej je na šestnástej strane chyba Ešte treba vychovávať týchto drobcov aj literárnych editorov
Prišla som domov po lekárke. Po ceste som vyzdvihla decká, kúpila predpísané lieky a doma ich zhltla. Spadla som rovno do postele.
Deti pribehli k posteli:
Máme niečo na jedenie?
Máme. Ale najskôr musím navariť. Chvíľu
Hlava už síce tak nebolela, len sily vôbec neboli veď som ležala tri dni.
Danko sa zobral a navaril večeru sám. Opekal volské oko, zohrial cestoviny. Hovorí mi: Mami, nakŕmil som Natálku a nechceš večeru rovno do postele?
Hneď mi bolo lepšie. Môj syn je už dospelý! Dokončený! Neztratí sa!
Nemusíš do postele, nehladujem. Neskôr vstanem a najem sa. Si šikulka.
Fajn, prikývol a po chvíli priniesol tanier s ovocím. Mamka, tu máš kivi. V kivi je viac vitamínu C ako v pomaranči. A jablká tie majú železo. A mandarínka tá je pre srandu, nech nám nezhnije
Hriala som sa pýchou. Môj, môj starostlivec! Cítila som, ako mi zdravie stúpa.
Potom sa Danko pobral preč.
Kam ideš?
Do obchodu, minulo sa krmivo pre našu Mici
A kúp aj zmrzlinu! zakričala Natálka. Aj mne došlo krmivo
Dcéra slávnostne vošla do izby v okuliarech, v župane, s kufríkom plným hračkárskych nástrojov. Natália Máriová, detská doktorka.
Takže, pani pacientka, ideme vás liečiť? Dáme injekciu?
Nazývaj ma mama, nie pacientka
Uzdravíš sa a budeš mama, teraz si pacientka. Otvor ústa.
Otvorila som ústa.
Vy ste jedli kivi? A mne ste nedali? Kivi?
Ber si, kto ti bráni, podala som jej tanier s ovocím.
No už nechcem, jedla som volské oko. Teraz čakám na zmrzlinu. Počúvam vás zavesila si ružový fonendoskop okolo krku.
Ja pred každým večerom za tebou behám s knižkou, aby si ma počúvala. A ty nie a nie.
Ojojoj, všetko zlé, počúva mi krk. Veľa rozprávate. Veľa beháte za deťmi. Predpisujem vám injekciu a zmrzlinu. Ak Danko kúpi pre všetkých. A keby len pre toho, kto si vypýtal no, mala sa prosiť.
To mi nedáš ani liečivý nanuk, chorá matka?
Natálka mi miesto odpovede pichla hračkársku injekciu do nohy.
Aúú! smejem sa.
Tak to má byť, to je na zdravie.
Priznám sa, už mi bolo fajn. A keď Danko doniesol zmrzlinu pre všetkých, bolo mi výborne. Hlava nebolela, sila sa vracala. Oči už boli modré, nie červené.
Ale ešte som sa trochu hrala na chorú a rozprávku na dobrú noc čítal Danko Natálke. Za rozprávku si vybrala cyklopédiu.
To je encyklopédia o Kyklopoch, žartoval Danko.
Čítali o Saturne, potom o dinosauroch a napokon o mliečnych zuboch. Takmer sa pohádali, či aj dinosaurovi rastli mliečne zuby.
Počúvala som ich rozhovor a srdce mi tieklo šťastím, láskou a niečím no, takou podstatou života, čo je vzácnejšia než čokoľvek.
Potom som menila posteľné prádlo, lebo popri debatovaní mi vyliali kivi po celej plachte.
A potom sme traja zaspali v objatí.
Tak čo, pomohli tabletky? spýtala sa ma doktorka na druhý deň.
Prikývla som. Ale v skutočnosti, tie naozajstné lieky boli moje deti tie sladké cukríky.
Tie, ktoré vás stále dobíjajú energiou namiesto bolesti, radosťou namiesto smútku, šťastím namiesto zlosti.
Objímte svoje deti, aj keď už sú vyššie ako vy. Niet nič liečivejšie než ich náruč. Teda, možno ešte kivi, keďže tam je toľko vitamínu C!
