Vybral som sa k lekárovi, keď som už nedokázal zniesť bolesť. Tri dni za sebou to je teda dosť. Strašná bolesť hlavy, ktorú nijaké tabletky nezmiernia. V noci som nedokázal zaspať. Najhoršiu vec som spravil, keď som začal hľadať na internete, čo všetko môže byť príčinou takej bolesti hlavy.
Hneď mi tam začali vyskakovať články ako: Ako rozoznať migrénu od nádoru na mozgu a podobné hrôzy. Po prečítaní všetkých tých príznakov a porovnaní so svojimi, mal som chuť ísť rovno rovno do pohrebnej služby, polikliniku by som mohol vynechať.
Spomenul som si na postavu z kníh Jeroma K. Jeroma, ktorá omylom otvorila lekársku encyklopédiu a našla u seba všetky choroby okrem zimničnej horúčky: choleru, anémiu, svätovítsky tanec, dokonca aj slintačku, ktorou encyklopédia končila (na písmeno “s”). A jemu bolo ľúto, že nemá tú zimničnú, iba brušný týfus.
Aj ja som tak. Po preštudovaní internetu som našiel u seba naraz všetky smrteľné diagnózy a povedal si: Dosť, zajtra vleziem k lekárovi!
Vo vyčkávacej miestnosti pri ambulancii som sa dal do reči s jednou pani.
Opýtala sa ma:
Pil ste?
Zostal som prekvapený:
Čo pil?
No, včera ste nepopíjali?
Nepil, urazene som odpovedal.
Máte oči červené ako po opici…
No super. Niekedy sa mi zdá, že chodím k psychológovi len preto, aby som sa naučil rozprávať s ľuďmi, ktorí chodenie k psychológovi potrebujú ešte viac ako ja.
Vďaka, precedil som. Za starostlivosť.
Vošiel som dovnútra k lekárke a s veľkou vážnosťou, ako konferenciér na vystúpení, som jej vymenoval všetky príznaky. Na záver som pridal svoje červené, ako po alkohole, oči.
Akoby som včera pil, a pritom vôbec, posťažoval som sa.
Lekárka mi pozrela do očí a len mávla rukou:
Oči sú v poriadku, zbytočne si nahovárate…
No vravím, nie tí chodia k psychológovi, čo by mali.
Zmerala mi tlak, pulz, saturáciu. Pýtala sa na podrobnosti. Podľa mňa sa z toho črtala nie veľmi príjemná diagnóza: určite to nebola obyčajná migréna.
Možno by sme mohli spraviť tomografiu hlavy? Magnetickú rezonanciu? Zaplatím, nemám s tým problém, navrhol som. Veď na internete všetci radili takto. Každý uzná, že po takej nočnej seanse na nete už mám školu na interného lekára, neurológa i angiológa, všetko v jednom.
Najprv žiadnu paniku, poďme skúsiť najskôr preliečiť cievy, urobiť krvné testy, a ak sa zhorší…
V tú internetovú noc mi prišlo, že už horšie nemôže byť. Plakal som a rozmýšľal, že za štyridsať rokov mám na konte iba dve deti a desať kníh. A nevedel som, či je to veľa alebo málo.
Deti ešte malé, nevychované…
A knihy… Nová kniha má na 16. strane preklep… Zasa vychovávať deti a redaktorov…
Vrátivši sa domov od lekárky, cestou som zobral deti, kúpil predpísané lieky a hneď ich užil. Doma som spadol do postele.
Prišli ku mne deti:
Oci, máme niečo na jedenie?
Niečo by sa aj našlo, ale musím navariť… chvíľu vydržte…
Bolela ma hlava už menej, no sily som nemal žiadne veď som tri dni len ležal.
Adam sa zamračil a sám začal chystať večeru. Opekel vajíčko, ohrial cestoviny. Potom mi s pýchou oznámil: Nakŕmil som Zuzku, mám ti priniesť večeru až do postele?
Hneď mi bolo lepšie. Mám veľkého syna! Dospeje! Nestratí sa!
Netreba do postele, nevládzem jesť, neskôr si dám. Si šikovný.
Dobre, prikývol a doniesol mi tanier s ovocím. Oci, tu máš kivi, v kivi je viac céčka ako v pomaranči. Aj jablká sú tu, tie majú železo, a mandarínka, tá je len pre krásu, lebo už začala mäknúť
Bol som na neho taký hrdý! Môj, môj starostlivý!
Potom sa Adam obliekol a šiel do obchodu.
Kam ideš?
Došiel žrádlo pre našu mačku, vysvetlil.
A kúp aj zmrzlinu, skríkla Zuzka. Aj mne došiel žrádlo…
Do izby vošla Zuzka, slávnostne a so štýlom: v okuliaroch a rodičovskom župane. V jednej ruke mala set na hranie s lekárskymi pomôckami. Doktorka Zuzana, detská terapeutka.
No čo, pacient, ideme vás liečiť? Dáme injekciu?
Volaj ma oci, nie pacient…
Uzdravíš sa, tak potom budeš zase oci. Otvor ústa.
Otvoril som ústa.
Vy ste mali kivi a mne ste nedali? Kivi?
Daj si, kto by ti zakazoval, podal som jej tanier s ovocím.
Už ho nechcem, jedla som praženicu. Teraz čakám na zmrzlinu. No poďme vás vypočuť zavesila si ružový fonendoskop.
Večer za tebou behám s knihou, nech ma vypočuješ, a ty radšej zaspávaš…
Ojojoj, veľmi zle, Zuzka počúvala môj krk. Veľa rozprávate. Stále za nami beháte. Predpisujem vám injekciu a zmrzlinu. Ak Adam kúpi pre všetkých. Ak nie, tak máte smolu.
Počúvaj, nepodelíš sa s liečivou zmrzlinou s chorým otcom?
Namiesto odpovede mi Zuzka zapichla hračkársku injekciu do nohy.
Au, zasmial som sa.
Má bolieť, pre uzdravenie!
No úprimne, už mi bolo lepšie. A po zmrzline, ktorú Adam doniesol všetkým, bolo výborne. Hlava už nebolela, sily sa vracali. Oči mali zase normálne, modré, nie červené z únavy.
Ale ešte chvíľu som zahral chorého, a rozprávku na dobrú noc čítal Adam. Zuzka si vybrala Encyklopédiu.
To je cyklopédia o kyklopoch, žartoval Adam.
Čítali Saturn, potom čosi o dinosauroch, potom mliečne zuby. Skoro sa pohádali, či mláďatá dinosaurov mali mliečne zuby.
Počúval som, ako rozprávajú a ohrievalo ma šťastie, láska a… akási zmysluplnosť života, naozajstná a nenahraditeľná.
Neskôr som prezliekol posteľ, lebo popritom mi rozliali ovocie (celé kivi zapracovali do obliečky).
A potom sme všetci traja zaspali spolu v objatí.
Tak čo, pomohli tie tabletky? spýtala sa ma lekárka na druhý deň.
Kývol som. Ale myslím, že pomohli iné tabletky moje detisladkosti.
Deti, ktoré vás napĺňajú energiou a radosťou namiesto bolesti, šťastím namiesto hnevu.
Objímte si svojich drobcov, aj keď sú už vyšší než vy. Nie je lepšieho lieku. Teda, hádam okrem kivi, kde je spústa vitamínu C!
