Slávka sa vracala so svojím manželom z reštaurácie, kde oslavovali jeho narodeniny. Večer bol skvelý, plný rodinných príslušníkov a kolegov z práce. Mnohé tváre videla Slávka po prvýkrát, ale ak ich Ondrej pozval, mala dôvod dôverovať jeho rozhodnutiu.
Slávka nebola z tých, čo by sa hádala s manželom alebo diskutovala o jeho rozhodnutiach. Pred hádkami a konfliktami uprednostňovala pokoj a často len súhlasila s Ondrejom, než by dokazovala svoju pravdu.
– Slávka, máš kľúče od bytu niekde pri sebe? Mohla by si ich vytiahnuť?
Slávka otvorila kabelku a hľadala v nej kľúče, keď náhle pocítila ostrú bolesť a rýchlo stiahla ruku, čo spôsobilo, že jej kabelka spadla na podlahu.
– Prečo kričíš?
– O niečo som sa pichla.
– V tvojej kabelke by sa ani čert nevyznal, žiadne prekvapenie.
Slávka sa nechcela hádať s manželom, zdvihla kabelku a jemne vybrala kľúče. Vošli do bytu a ona zabudla, že sa o niečo pichla. Unavené nohy ju boleli a túžila len po sprche a posteli. Ráno sa zobudila so silnou bolesťou v ruke – prst bol začervenaný a opuchnutý. Spomenula si na včerajší večer, vzala kabelku a prezerala jej obsah. Na dne našla veľkú hrdzavú ihlu.
– Čo to je?
Nemohla pochopiť, ako sa tam tá ihla dostala. Nález vyhodila do koša a ošetrila si ranu z lekárničky. Previazaným prstom sa vybrala do práce, ale už na obed pocítila, že má teplotu.
Zavolala manželovi:
– Ondrej, neviem, čo robiť. Asi som včera niečo chytila. Mám teplotu, bolí ma hlava a celé telo. Predstav si, v kabelke som našla veľkú hrdzavú ihlu, práve o tú som sa včera pichla.
– Možno by si mala zájsť k lekárovi, nech to nie je tetanus alebo otrava krvi.
– Ondrej, nenaháňaj paniku. Ranu som ošetrila, bude to v poriadku.
Ale s každou hodinou sa Slávka cítila horšie. Po práci si musela zavolať taxík a ísť domov. Nemala energiu na cestu verejnou dopravou. Doma klesla na gauč a zaspať.
Prisnila sa jej babka Anna, ktorá zomrela, keď bola Slávka ešte malá. Ako vedela, že je to babka, nevedela, ale bola si istá. Babka vyzerala stará a zhrbená. Mnohých by jej vzhľad vystrašil, ale Slávka cítila, že jej chce babka pomôcť.
V sne ju babka viedla cez pole, ukázala jej, aké bylinky má nazbierať, a povedala jej, že z nich má spraviť odvar a piť ho, aby očistila telo od temnoty, ktorá ju pohlcuje. Tiež jej povedala, že je niekto, kto jej chce ublížiť. Ale aby s ním mohla bojovať, musí zostať nažive. Slávku však tlačí čas.
Prebudila sa celá spotená. Zdalo sa jej, že spala dlho, ale hodinky ukazovali, že to boli len minúty. Počula buchnutie dverí, keď sa Ondrej vrátil domov. Ledva zliezla z gauča a vyšla na chodbu. Ondrej sa vydesil:
– Čo sa s tebou stalo? Pozri sa na seba v zrkadle.
Slávka sa pristavila pri zrkadle. Ešte včera videla pekné, usmiate dievča. Ale teraz sa ani nespoznávala – vlasy ako povraz, modriny pod očami, šedá tvár, prázdny pohľad.
– Čo sa to deje?
Spomenula si na sen a povedala manželovi:
– Videla som babku vo sne. Povedala mi, čo mám robiť…
– Slávka, prezleč sa, ideme do nemocnice.
– Nikam nejdem, babka povedala, že mi lekári nepomôžu.
Doma vypukol pravý škandál. Ondrej nazval ženu bláznivou, ktorá snívala o nejakej babke. Po prvýkrát sa poriadne pohádali. Ondrej sa ju snažil násilím vziať k dverám.
– Ak nechceš ísť dobrovoľne do nemocnice, vezmem ťa silou.
Ale Slávka sa vytrhla, neudržala rovnováhu a narazila na roh stola.
Ondrej ešte viac vybuchol, vzal si tašku, práskol dverami a odišiel. Jediné, čo mohla Slávka spraviť, bolo napísať šéfovi, že má vírus a musí zostať doma niekoľko dní.
Ondrej sa vrátil domov okolo polnoci, prosil Slávku o odpustenie, na čo mu povedala:
– Zajtra ma odvez do dediny, kde žila moja babka.
Ráno Slávka vyzerala viac ako živý mŕtvola než mladá žena plná zdravia. Ondrej ju opäť presviedčal:
– Slávka, nebuď bláznivá, ideme do nemocnice. Nechcem ťa stratiť.
Ale rozhodli sa ísť do dediny. Slávka si pamätala len jej názov. Od tej doby, čo rodičia predali babkin dom, tam nebola. Celú cestu spala. Ani netušila, na ktoré pole majú ísť, ale keď sa blížili k dedine, prebudila sa a povedala:
– Tam.
Ledva vytiahla z auta a padla do trávy od slabosti. Ale vedela, že sú tam, kde ju babka Anna viedla. Našla bylinky, ktoré jej ukázala babka v sne a vrátili sa domov. Ondrej pripravil odvar tak, ako mu povedala. Slávka začala piť odvar malými dúškami a s každým dúškom sa jej akoby uľavilo.
Ťažko sa dostala do kúpeľne, ale keď z toalety vstala, videla, že jej moč je čierny. To ju nevystrašilo, skôr naopak, zopakovala babkine slová:
– Temnota vychádza…
V tú noc sa jej opäť prisnila babka. Stála tam a usmievala sa. Potom začala rozprávať.
– Na teba, vnučka, urobili kliatbo cez hrdzavú ihlu. Môj odvar ti vráti silu, ale nie na dlho. Musíš nájsť toho, kto to spravil a jeho zlo mu vrátiť. Neviem, kto to urobil. Nevidím. Ale všetko to nejako súvisí s tvojím mužom. Ak by si tú ihlu nevyhodila, povedala by som viac. Ale…
Urobíme to takto. Choď do obchodu, kúp balík ihiel. Nad najväčšou povedz tento závoľ: “Duchovia noční, predtým živí! Počujte ma, prízraky noci, pravdu povie. Obejtite ma! Ukážte, pomôžte, nepriateľa nájdite…”. Ihlu polož do manželovej tašky. Ten, kto na teba kliatbo spravil, sa pichne o túto ihlu. Potom zistíme jeho meno a zlo mu vrátime.
Babka, povediac to, zmizla ako dym.
Slávka sa zobudila. Stále sa cítila príšerne, ale vedela, že sa uzdraví. Vedela, že jej babka pomôže.
Ondrej sa rozhodol zostať doma, aby sa o ňu postaral. Očarila ho, keď sa rozhodla ísť do obchodu a povedala, že potrebuje ísť sama:
– Slávka, nerob bláznivé, sotva stojíš na nohách. Poď, pôjdem s tebou.
– Ondrej, uvar mi polievku, po tom víruse mám strašný apetít.
Slávka urobila všetko tak, ako jej babka povedala v sne. Večer už bola kúzelná ihla v Ondrejovej taške. Spýtal sa:
– Si si istá, že to zvládneš sama? Možno by som mal zostať dlhšie pri tebe.
– Zvládnem to sama.
Slávke sa začalo uľavovať, ale vedela, že zlo je stále v nej, cítila ho, ako jej prechádza telom a otravuje ju. Ale odvar, ktorý užívala už tretí deň, pôsobil ako protijed. Cítila, že sa to zlému nepáči.
Čakala na návrat Ondreja z práce. Pri dverách ho vítala. Jej prvá otázka bola:
– Ako si mal deň?
– Všetko bolo dobré, prečo sa pýtaš?
Slávka už chcela myslieť, že ten, kto na ňu zlo zoslal, sa neobjavil, keď sa Ondrej otočil a dodal:
– Slávka, predstav si, dnes mi Irina z vedľajšieho oddelenia chcel pomôcť, vytiahnuť z mojej tašky kľúče od kancelárie. Mal som ruky plné dokumentov. Tak tam strčila ruku a pichla sa o ihlu. Odkiaľ sa v mojej taške vzali ihly? Nahnevala sa na mňa, myslel som, že ma zabije pohľadom.
– Čo mi chceš povedať s tou Irinou?
– Slávka, koniec s tým. Milujem len teba. Nie Irina, nie Marína, nikto okrem teba mi nechýba.
– Bola aj na oslave tvojich narodenín v reštaurácii?
– Bola, je to moja dobrá kolegyňa, ale nič viac.
Slávke sa zdalo, že po týchto slovách do seba všetko zapadá. Teraz pochopila, ako sa stará hrdzavá ihla dostala do jej kabelky.
Ondrej šiel do kuchyne, kde na neho čakala večera.
Akonáhle Slávka zaspala, opäť videla babku. Tá jej povedala, čo má robiť, ako Irine vrátiť to zlo, čo jej chcela ublížiť. Babka tvrdila, že teraz chápe všetko. Irina chcela pomocou mágie odstrániť súperku a zaujať jej miesto po boku Ondreja. Keby sa jej to nepodarilo prirodzene, opäť by siahla po mágii. Tá žena by sa nezastavila pred ničím.
Slávka urobila všetko, ako ju babka naučila. Onedlho Ondrej povedal, že Irina je na nemocenskom, že jej je veľmi zle a lekári nemajú potuchy.
Slávka požiadala Ondreja, aby ju vzal cez víkend do dedinky, kde sa narodila jej babka, na cintorín, kde od jej pohrebu nebola. Kúpila kyticu, vzala rukavice, aby vyplavila hrob od starej trávy. S ťažkosťou našla babkin hrob. Keď sa k nemu dostala, videla na náhrobku fotografiu, tú, ktorá k nej v sne prichádzala, tá, ktorá ju zachránila od smrti. Slávka dala hrob do poriadku, kvetiny umiestnila do fľaše s vodou. Sadla si na lavičku a povedala:
– Babka, prepáč, že som nechodila skôr. Považovala som, že keď rodičia chodia k tebe raz ročne, je to dosť. Ale mýlila som sa. Budem chodiť aj ja. Keby nie teba, možno by som už nebola.
V tej chvíli cítila, akoby jej babka položila ruky na plecia. Otočila sa, no nikto tam nebol, len jemný vánok…
