Vrátila som sa, zapísal som si do denníka.
Zuzka stála pred dverami Michalovho bytu a nervózne krútila držadlom kabelky. Pred dvoma a pol rokmi odišla od neho, zabuchla dvierami, presvedčená, že Marek, jeho kamarát s peknými peniazmi a novým autom, jej ponúkne život, o akom snívala. Marek však nebol taký, ako sa zdal, a tak sa Zuzka rozhodla vrátiť. „Michal ma vždy miloval,“ myslela si. „Vezme ma naspäť, kam by sa podel?“ Stlačila zvonček, upravila si vlasy a natiahla úsmev. Dvere otvoril Michal a jeho prekvapené „Čo ťa sem priválo?“ ju utvrdilo v presvedčení, že to bol dobrý nápad.
„No vrátila som sa,“ povedala a nadýchla sa vône pečeného zemiaku a mletých. „Večeru pripravuješ? Vonia to výborne.“ Michal sa zamračil: „Kam si sa vrátila? Ku mne?“ Zuzka prikývla, no jeho ďalšia otázka ju zmiatla: „My sme už večerali. Prepáč, nepozývam ťa dnu.“ „My?“ spýtala sa a vnútri nej začala stúpať úzkosť. „Kto je to ‚my‘?“ Vtom z kuchyne vyšla žena. Zuzka sa pozrela a zhrozila sa – bola to Jana, jej kamarátka, s ktorou kedysi pili šampus a rozprávali sa, ako sa dostať od Michala preč.
Zuzka a Michal sa vzali pred piatimi rokmi, no ich manželstvo bolo plné hádok. Ona chcela prepychový život: reštaurácie, cestovanie, drahé šaty. Michal, inžinier v továrni, zarábal skromne, hoci sa snažil. Jeho rodičia dovážali z dediny potraviny, aby ušetrili, ale Zuzka reptala: „Nechcem ich mlieko a syr!“ Svoje peniaze míňala na oblečenie a nový telefón na úver, od Michala žiadala viac. „Si chudobný,“ hovorila mu. „Prečo som sa s tebou zviazala?“ Prosil ju, aby upratovala, no odmietala: „To je tvoj byt, ja tu nie som pani domu.“
Všetko sa zmenilo, keď sa Zuzka zblížila s Markom. Bol šarmantný, mal peniaze, vodil ju do kaviarní, sľuboval jej vlásky zlaté. Kamarátka Jana ju varovala: „Zuzka, Marek je sukničkár, zamysli sa!“ Ale Zuzka nepočúvala. Zbalila si veci, hodila Michalovi kľúče a odišla s Markom, ani sa nerozlúčila. Jana zostala v tom byte a upratovala bordel, ktorý Zuzka zanechala. Zuzka sa vtedy smiala: „Ber si Michala, je tvoj!“ Netušila sa, že jej slová sa stanú prorockými.
Život s Markom nebol rozprávka. Bol štedrý, no žiadal poslušnosť, a jeho „výlety“ na stranu Zuzka znášala, až kým nebola unavená. Po dvoch rokoch sa dozvedela, že Michal dostal povýšenie, kúpil auto a nezobral si nikoho iného. „Čaká na mňa,“ rozhodla sa. Nechala Markovi lístok a odišla. Teraz však stála pred dverami a pozerala na Janu, ktorá pokojne povedala: „Ahoj, kamarátka. Čo ťa prekvapuje? Ty si mi ho nechala.“
Zuzka cíZuzka cítila, ako jej srdce puká, keď vyšla na ulicu a prvýkrát v živote pochopila, že niektoré veci sa už nikdy nevrátia.
