Nataša Štefánková, s vaším synom už nebudem žiť, a tak mu to aj odovzdajte, povedala Svietlana. S kým teda budeš žiť? Komu budeš potrebná s dieťaťom? Niečím v pozadí nevidím žiadny rady princov, zamrvnula svokyňa.
Svietlana balila veci svojej dcéry. To, čo už patrilo jej, položila do vakua len nevyhnutné, nič zbytočné. Zvyšok riešila neskôr.
Jej pohyby boli pokojné a systematické do batožiny vložila teplý kabátik Maliny, v mysli si zaklikla úlohu. Zabalila aj topánky ďalší pár.
Už neplače, neobáva sa stačilo jej jedno bezsenné ráno, aby dospela k rozhodnutiu: s Krištofom sa musia rozviesť.
Počula, ako sa vrátil domov. Zasvietil do spálne a keď tam nenašiel manželku, otvoril dvere detskej izby. Svietlana predstierala, že spí.
Ráno, keď sa Krištof chcel vydať do práce, stál pred dverami Sonkinho pokoja, zdržal sa, ale nevstúpil odložil rozhovor s manželkou na večer.
Avšak žiadny rozhovor už nenastal, pretože Svietlana po pol hodine zavolala taxík a spolu s dvojročnou Soňou zamierila k rodičom.
Po včerajšom incidente nechcela už ani s Krištofom hovoriť, ba ani ho vidieť.
Zvykla si, že prišiel s kríkom každý piatok. Včera však bol stredu. Ráno Svietlana žiadala manžela, aby prišiel skôr a posedel s dcérou, kým sa stretne s priateľkou Vargou, ktorá jej sľúbila vzdialenú prácu.
Neodvážila si nechať dcéru so svojím manželom v takom stave a zavolala Vareg s prosbou o presun stretnutia. Krištofovi to nepotešilo:
Komu voláš? O aké stretnutie ide? rozčúlil sa na Svietlanu.
S Vargou sa dohodneme, ale Sonku nemôžem ti nechať.
Prečo nie?
Pozri sa do zrkadla na koho si podobný. Choď spať zajtra máš prácu, povedala Svietlana a išla do kuchyne.
Stoj! zakričal Krištof a chytil manželku za ruku. Čo ti nie je moje správanie? No, dnes má Vítka narodeniny, posedíme s chlapcami. Myslíš, že som princezná! Ja rozhodujem, kedy sa vrátim domov. Rozumel?
Svietlana sa snažila uvoľniť ruku:
Pusť! Bolí ma! Už si úplne zbláznený!
Ťahla ruku, Krištof kolíše a málo nepodľahol.
Ach, to je teda! zakričal a hneď zas úderom zasiahlo jeho palec do tváre.
Svietlana si priľapla na tvár. Krištof, ktorý zrejme nečakal takú reakciu, pustil ruku a snažil sa niečo povedať. Ona sa však otočila a išla ku dcére.
Myslíš si, že si princezná! zvolal znova a vybehol z bytu.
Svietlana bola nazývaná princeznou svokou. Mladá žena sa hneď nepáčila Nataši Štefánkovej.
Dvadsať jeden rokov a stále visí na krku rodičov. Študuje! Ja som v tom čase mala už jedno dieťa a druhé čakala.
Manžel, dom, záhrada, hospodárstvo! A ona študuje! Princezná! Budeš sa s ňou triasť, Krištofe. Kúpil by som si jednoduchšiu dievčinu!
Rodičia Svietlany takisto neboli nadšení zo zákonnika.
Svietlano, kam sa ponáhľaš? Krištof nie je posledný muž na svete! Zamilovala si sa? No, stretajte sa, môžete aj spolu bývať, hoci ja na to pozerám skepticky.
Nechceš sa hneď oženovať! Zváž, či si pripravená žiť s týmto mužom celý život. Pozri sa na jeho rodinu. A potom rozhodni.
Svietlana tak urobila. Po pol roku pochopila, že rozhodnutie nebolo správne. Mohla by odísť, no prvé bolo hanba priznať, že rodičia mali pravdu. Druhé, už mala nádej.
Príchod Sonky Krištofa nezmenil. Stále veril, že všetky domáce povinnosti a starostlivosť o dieťa patria manželke.
Jej zhoršený zdravotný stav, choroba dcéry a iné udalosti neboli výhovorkou, ak nebola pripravená večera alebo uprataný byt.
S jedným dieťaťom nezvládneš! Ako ostatné ženy zvládajú všetko? Určite, keď idem do práce, ty si ležíš v posteli!
Nemôžeš celý deň nenájsť čas ísť do obchodu a pripraviť večeru, hovoril k Svietlane.
Sonka má vyrážky, je rozmrzelá, a ja nemôžem variť s ňou v rukách. Doručím jedlo. Vieš uvariť pirohy? Alebo drž dcéru, ja ti pripravím večeru.
Už nebolo žiadne ružové okuliare. Svietlanu čoraz viac presviedčala myšlienka, že jej mama mala pravdu, keď radila neponáhľať sa s manželstvom a pozorne skúmať Krištofovu rodinu.
Niekoľkokrát chcela odísť, ale Krištof sľúbil, že sa zmení a všetko bude v poriadku. Svietlana mu verila a stále dúfala.
Avšak po včerajšom, keď mu po prvýkrát natiahol ruku, pochopila, že viac neznáša.
Áno, pred rodičmi je hanba, ale žiť s mužom, ktorý nehanbuje zobrať ruku na ženu, už nechcela. O to viac nechcela, aby v takých podmienkach žila Sonka.
Matka Svietlany videla z okna, ako pred ich domom zastavilo taxíky a z neho vyšla dcéra so Soňou v náručí.
Jano, pozri, Svietlana prišla s vecami. Pomôž jej so zatiahnutím batožiny, povedala manželovi.
Keď Svietlana vstúpila do domu a zobrala tmavé okuliare, rodičia spozorovali, že jej ľavé oko bolo opuchnuté, pod ním sa rozplýval modrín.
To je Krištof?! spýtala sa matka.
Svietlana prikývla.
No, hneď mu to vyriešime, rýchlo sa vydal k dverám otec.
Tato, nie, nerob to, zastavila ho dcéra. Inak ho potrestám. Skôr mi pomôž zbaviť sa jeho vecí a postieľky pre Sonku.
Otec a jeho starší brat strýko Svietlany odvezli veci, potom otec odvezol Svietlanu na úrazovú kliniku.
Ak chcete podať žalobu na Krištofa, úrazová správa nepomôže, treba ísť do súdnolekárskeho ústavu, vysvetlil strýko.
Zajtra to vybavíme, povedal otec, musíme si naplánovať termín.
Krištof prišiel z práce s kyticou pre manželku a hračkou pre dcéru. Doma však nebolo nikoho. Navyše neboli ich veci ani Sonkino lôžko.
Volal Svietlane, no telefón bol vypnutý. Potom volal svokru. Ona mu odpovedala:
Áno, Svietlana je u nás so Sonkou. Lepšie sa sem nevracaj otec má ešte stále otlačené ruky. Svietlana podá rozvod sama.
Krištof sa snažil dodať manželke. Hľadal ju pri otcovi, no neodpovedala na jeho volania, a keď vyšla von so Sonkou, išla len na dvor domu.
Po týždni dostal Krištof dokumenty o rozvode. Potom nastala ťažká bitka: pri bráne sa objavila svokra Nataša Štefánková.
Mami, nechcem s ňou hovoriť, povedala Svietlana.
Myslím, že by sme mali prejsť všetky body, odpovedala mama. Poďme, nebudeme ju pozývať do domu, Sonka spí, porozprávame sa na dvore.
Rozvádzaš sa? hneď spýtala svokra. Ak nie je po tvojom, hneď napíš podnet?
Krištof ma prepadol, povedala Svietlana.
Takže ho máš dokázané! Prišiel domov s kríkom, nešuchaj sa, počkaj, kým si zdriemne.
Ty si sa pútil do vyjasňovania vzťahu, a tak si dostal úder. A teraz mať rozvod? Nechať dieťa sirota?
Nataša Štefánková, s vaším synom už nebudem bývať, a tak mu to preveďte, povedala Svietlana.
S kým budeš žiť? Komu budeš potrebná s dieťaťom? Za ohradou nevidím žiadny rad princov, zamrvnula svokyňa.
Nemám čo stratiť, zvládnem to sama.
Tak potom nečakaj na Krištofovo bývanie a na výživné nepočítaj, drnula svokyňa.
Bývanie nevyžaduje, ale výživné podám, súd bude na mojej strane.
Rozvod bol podaný okamžite posudok o telesnom poškodení bol rozhodujúci. Výživné bolo stanovené, a okrem toho štyri tisíc eur mesačne na údržbu Svietlany, kým Sonka nedosiahne tri roky.
Ubehlo päť rokov. Prvého septembra pred školou sa konala slávnostná zhromaždenie: hlučné rady starších žiakov a prváci s veľkými kyticami. Sonku sprevádzali starí rodičia a matka.
A otec príde? spýtala sa dievčatko, pozerajúc sa na matku.
Príde určite. Už volal, že prichádza, odpovedala Svietlana. A tu je!
Svietlana zamávla vysokému mužovi, ktorý sa snažil nájsť ich v tom farebnom dave.
Nebyl to však Krištof. Pred tromi rokmi sa Svietlana vydala za Alexandra svojho kolegu. Teraz čakali na ďalšie dieťa.
Krištof zostal sám. Mali sa o neho nejaké dievčatá, nejaké sa mu páčili, ale keď šlo o vážny vzťah, vždy sa objavila pravda, prečo prvá manželka odišla.
Mestečko bolo malé, všetci sa poznali. Krištof si získal prezývku gaučový boxer.
Možno raz nájde ženu, ktorá na to nepohladi, ale doteraz sa to nestalo Zákon bumerangu, aj keď nie všetci v neho veria
Čo si o tom myslíte? Podeľte sa o svoje názory v komentároch a dajte like.
Priatelia, ak chcete čítať viac takých príbehov, zanechajte komentár a nezabudnite na lajky. To nás povzbudzuje písať ďalej!
