Anna Štefánová, nebudem žiť s vaším synom, povedz mu to takto, vyhlásila Mária. A s kým budeš bývať? Komu budeš potrebná s dieťaťom? Nie je u vás po kríze žiadny princ v rade, zamračila svokra.
Mária balila veci svojej dcéry. Len to najnevyhnutejšie už vložila do kufra teplý overal pre Zuzku sám si poškrtnula v hlave. Zvyšok sa vybaví neskôr.
Jej pohyby boli pokojné a systematické vložila do kufra aj detské topánky a ďalší pár. Už neplačala, neboli jej srdce ťažké po noci bez spánku si urobila rozhodnutie: s Jánom je čas rozísť sa.
Počula, keď sa Ján vrátil domov. Pozeral sa na spálňu, nenašiel ženu a otvoril dvere detskej izby. Mária predstierala, že spí.
Ráno, keď Ján chcel odísť do práce, takisto prišiel ku dverám Zuzkinho izby. Zastavil sa, váhal, ale vstúpiť sa neodvážil rozhovor s manželkou odložil na večer.
Žiadny večerný rozhovor však neprichádzal, pretože Mária už po pol hodine zavolala taxík a spolu s dvojročnou Zuzkou odišla k rodičom.
Po včerajšom jej už nešlo ani s Jánom hovoriť, ani ho vôbec vidieť. Zvykla si, že Ján príde po daždi každú piatok, ale včera bol stredu. Navyše, ráno požiadala manžela, aby prišiel skôr a postavil sa pri dcére, kým sa stretnie s priateľkou Barbarou, ktorá sľúbila jej vzdialenú prácu.
Nevyznala sa v tom zostaviť dcéru samú a zavolala Barbare, aby posunuli stretnutie. Jánovi to nepáčilo:
Kto ti to volá? O aké stretnutie ide? kňučal na Máriu.
Hovorím s Barbarou. Dohodli sme sa stretnúť, ale nemôžem ti nechať Zuzku.
Prečo?
Pozri sa do zrkadla na koho podobáš. Choď spať, zajtra máš do práce, povedala Mária a šla do kuchyne.
Stoj! zakričal Ján a sevrel ruku svojej ženy. Čo ti na mojom stave nie je? Dnes má Vítko narodeniny, poď si s chlapcami posedieť. Myslíš si, že som princezná! Ja rozhodujem, kedy prídem domov. Rozumel?
Mária sa snažila dostať ruku:
Pusť ma! Bolí ma! Už si úplne šialený!
Uchopila ho, Ján kolísal a málem spadol.
Aha, takto! zakričal a okamžite mu úder zasiahlo do tváre.
Mária si zakryla ústa. Ján, asi prekvapený vlastným výtržkom, ruku pustil a pokúšal sa niečo povedať, ale ona sa obrátila a odišla k dcére.
Princezná! zopakoval muž a vybehol z bytu.
Svokra ho nazývala princeznou. Mária sa hneď nepáčila Anna Štefánovej.
Dvadsať jeden rokov a ona stále visí na krku rodičov. Študuje! U mňa už vtedy bolo jedno dieťa a druhé na ceste.
Manžel, dom, záhrada, hospodárstvo! A ona len študuje! Princezná! Budete s ňou zlomení, Jánko. Vybral by som si jednoduchšiu ženu!
Máriini rodičia tiež neboli nadšení z Jánovho zámeru.
Mária, kam sa ponáhľaš? Ján nie je posledný muž na svete! Zamilovala si sa? Dobre, stretnite sa, môžete aj spolu bývať, ale ja som na to vždy negatívny.
Nie hneď do svadby! Rozmýšľaj, či chceš s tou ženou žiť celý život. Pozri sa na jeho rodinu. A potom rozhodni.
A tak Mária rozhodla. Rozhodnutie sa ukázalo po šiestich mesiacoch nesprávne mohla odísť. Ale najprv bolo hanba priznať, že rodičia mali pravdu, a potom už mala nádej.
Zúdenie Zuzky Jánovho správania nezmenilo. Stále veril, že domáce práce a starostlivosť o dieťa sú výlučne úlohou ženy.
Jej zhoršené zdravie, choroba dcéry a všetky ostatné situácie neboli výhovorkou, keď nebola pripravená večera alebo nebol uprataný dom.
S jedným dieťaťom sa nedá zvládnuť! Ako zvládajú ostatné ženy? Pravdepodobne, keď ja idem do práce, ty ležíš a spíš!
Nie je možné, že celý deň nenájdeš čas ísť do obchodu a uvariť večeru, hovorel Ján Márii.
Zuzka má vyrážky, rozplače sa, a keď ju držím v náručí, nemôžem variť. Objednala som donášku. Dokážeš si uvariť halušky? Alebo podrž dcéru, ja ti uvarím večeru.
Ružové okuliare už dávno zmizli. Mária čoraz častejšie premýšľala, že jej matka mala pravdu, keď radila neponáhľať sa s manželstvom a pozorne spoznať Jánovu rodinu.
Niekoľkokrát sa chcela rozísť, ale Ján sľúbil, že sa zmení, a Mária mu verila a stále dúfala.
Počul však včera, keď mu po prvýkrát podal ruku, že už viac nesníži.
Hanba pred rodičmi bola, no žiť s mužom, ktorý nemá hanbu zovrieť na ženu, nechcela. A ešte viac nechcela, aby Zuzka takto vyrastala.
Máriina matka z okna videla, že pri ich dome zastavil taxík a z neho vyšiel syn s malou Zuzkou v náručí.
Kamil, pozeraj, Mária prišla s vecami. Pomôž nosiť batožinu, povedala manželovi.
Keď Mária vstúpila domov a zložila tmavé okuliare, rodičia si všimli: jej ľavé oko bolo opuchnuté, pod ním tmavý modrý odtieň.
Je to Ján? spýtala sa matka.
Mária prikývla.
Dám mu to kopačku, vyrazil otec ku dverám.
Tato, nie, nečakaj, zastavila ho dcéra. Dám mu iný trest. Najprv mi pomôž odbrať naše veci a postieľku Zuzky z jeho bytu.
Po veciach odbehli otec a jeho starší brat Máriin strýko a potom otec odvozil Máriu do úrazovej kliniky.
Ak chcete podať žalobu na Jána, lekárska správa nestačí, musíte ísť do forenzného ústavu, vysvetlil strýko.
Zajtra tam zajdeme, povedal otec, musíme si naplánovať termín.
Ján prišiel z práce s kyticou pre manželku a hračkou pre dcéru. Doma však nebolo nikoho. Dokonca postieľka Zuzky chýbala.
Zavolal Márii, ale jej telefón bol vypnutý. Potom zazvonil tesne do svokynej izby. Tá mu odpovedala:
Áno, Mária s Zuzkou je tu. Lepšie nechoď k nám otec ešte stále bol rozčúlený. Rozvod podá Mária sama.
Ján sa snažil ešte dosiahnuť na manželku. Dokonca ju čakal pri svokrovom dome, ale ona neodpovedala na jeho volania, a ak sa išla prechádzať s Zuzkou, išla len k dvoru.
Po týždni dostal Ján papiere o rozvode. Potom prišla ťažká artiléria pred bránou objavila sa svokra Anna Štefánová.
Mami, nechcem s ňou hovoriť, povedala Mária.
Myslím, že by sme mali všetko prejsť, aspoň aby bodky nad i boli na svojom mieste, odpovedala matka. Poďme, dvere nebudeme otvárať, hlavne keď Zuzka spí, porozprávame sa na dvore.
Rozvádzaš sa? hneď zapadla svokra. Ak sa to nelíči, hneď podaj návrh?
Ján ma opustil, povedala Mária.
To znamená, že si ho prekročila! Vidíš, muž prišiel domov po daždi, neklam sa, nevyčítaj si, počkaj, kým spí.
A ty si skúšala zviať rodinné väzby, a skončila v údere. Takže sa rozvádzaš? Dieťa máš nechať siromakom?
Anna Štefánová, nebudem žiť s vaším synom, povedzte mu to, zopakovala Mária.
S kým budeš bývať? Komu budeš potrebná s dieťaťom? Na vašom dvore nevidím žiadnu radu princov, namrkla svokra.
Nič, zvládnem sama.
Potom nepočítaj s Jánovým bytom ani s výživným, šibalsko odpovedala svokra.
Jeho byt nepotrebujem. Výživné si určite vyžiadam a súd bude na mojej strane.
A tak sa rozvedli okamžite súdne rozhodnutie o telesných zraneniach zohralo svoju úlohu. Výživné bolo stanovené, a okrem toho štyri tisíce eur mesačne na údržbu Márii, kým Zuzka nedosiahne tri roky.
Uplynulo päť rokov. Prvého septembra pri škole stála slávnostná prehliadka: hlučné rady stredoškolákov a prváci s obrovskými kyticami. Zuzku odprevádzali starí rodičia a matka.
A otec príde? spýtala sa dievčatko a obrátila sa k mame.
Príde, určite. Už volal, že prichádza, odpovedala Mária. Pozri, je tu!
Mária zamávala vysokému muži, ktorý sa snažil v tom farebnom dave nájsť ich.
Nebolo to však Ján. Pred tromi rokmi si Mária vzala kolegu Alexandra. Teraz čakali na ďalšie dieťa.
Ján zostal sám. Mali sa niektoré dievčatá, ktoré sa mu páčili, a niektoré, ktoré ho mali radi, ale keď išlo o vážny vzťah, niekto mu vždy povedal, prečo sa prvá manželka rozviedla.
Malé mestečko poznalo každého. Ján získal prezývku gaučový boxer.
Možno raz príde žena, ktorá na to nebude brať ohľad, ale zatiaľ sa to nestalo Zákon bumerangu hoci nie všetci v neho veria
Čo na to vy? Podeľte sa o svoje názory v komentároch a dajte lajky.
Priatelia, ak chcete čítať viac našich príbehov, zanechajte komentár a nezabudnite dať like. To nás motivuje písať ďalej!
