Nie je tam niekto? šepkala Zuzana ticho a nasmerovala slabý lúč baterky pod most.
Chlad jej prenikal až do kostí a jesenné blato sa jej lepilo na topánky, čo každý krok sťažovalo. Po dvanásťhodinovom ťažkom dni v lekárni ju boleli nohy, ale tichý zvuk slzičky v tme vytlačil všetko ostatné z jej mysle.
Opatrne zišla po klzkom svahu, pridržujúc sa mokrých kameňov, aby nestratila rovnováhu. Svetlo dopadlo na malú postavičku, schúlencú pri betónovom pilieri. Bosé nohy, tenké tričko premoknuté od dažďa a telo pokryté špinou.
Bože môj Zuzana sa rýchlo prihnala ku nemu.
Dieťa nereagovalo na svetlo. Jeho oči zamglené a prázdne akoby prenikali cez ňu. Jemne zakývala rukou pred jeho tvárou, no zreničky sa ani nepohli.
Je slepé zašepkala so zúžiacim sa srdcom.
Zuzana si zula bundu, jemne dieťa do nej zabalila a privítala k sebe. Jeho telo bolo chladné ako ľad.
Miestny strážnik, Ján Horváth, prišiel o hodinu neskôr. Prezrel miesto, zapísal si pár poznámok do zošita a pokrútil hlavou.
Pravdepodobne ho tu niekto zanechal. V lese je to v týchto časoch bežné. Ešte si mladá, dievča. Zajtra ho odvedieme do okresného detského domova.
Nie, odvetila Zuzana pevne a priťala dieťa k sebe. Nenechám ho. Beriem si ho so sebou.
Doma naplnila starú vaňu teplou vodou a opatrne z neho umyla všetku špinu. Zabalila ho do mäkkej plachty s margarétkami tej istej, ktorú jej matka schovávala pre každý prípad. Dieťa takmer nejedlo, neprehovorilo ani slovo, ale keď ho Zuzana uložila vedľa seba, náhle jej chytilo prstík svojimi malými rukami a nechcelo ho pustiť celú noc.
Ráno sa v dverách objavila jej matka. Keď uvidela spiace dieťa, stiahla sa.
Uvedomuješ si, čo si spravila? zašepkala, aby dieťa nezobudila. Ešte si dievča! Dvadsať rokov, bez manžela, bez živobytia!
Mami, prerušila ju Zuzana jemne, no pevne. Toto je moje rozhodnutie. A nezmením ho.
Ach, Zuzka vzdychla matka. Čo ak sa rodičia vrátia?
Po niečom takom? Zuzana pokrútila hlavou. Nech sa len skúsia ukázať.
Matka zabuchla dverami. Ale večer jej otec, bez jediného slova, nechal na prahu dreveného koníka hračku, ktorú sám vyrezal. A potichu povedal:
Zajtra prinesiem zemiaky. A trochu mlieka.
Bol to jeho spôsob, ako povedať: som s tebou.
Prvé dni boli najťažšie. Dieťa ostalo tiché, takmer nejedlo, pri každom hlasnom zvuk
