Všetko sa zdalo byť v poriadku. Podľa ultrazvuku bolo dieťa úplne zdravé. No pôrod bol veľmi ťažký. Narodila sa dcéra, ale nastali komplikácie. Bolo to tak vážne, že mi lekári začali odporúčať, aby som sa jej vzdal.
Moje dievčatko bolo v inkubátore. Keď prišiel manžel na návštevu, vedúci lekár mu povedal, že dieťa nemá šancu žiť a že bude len bremenom. Dlho premýšľal a rozhodol sa, že bude jednoduchšie vzdať sa, aby si nezničil život. Nevedel som, čo povedať bol som úplne zlomený.
Tesne pred prepustením som však vyhlásil, že svoju dcéru neopustím. Manžel si zbalil veci a odišiel. S bábätkom som sa vrátil do prázdneho bytu. S dcérkou sme chodili po nemocniciach, navštevovali lekárov, snažili sme sa využiť každú šancu. A prinieslo to výsledky.
Mnohé slovenské matky, ktorých deti mali podobné problémy, mi boli oporou. Raz som v nemocnici stretol jedného muža. Rozprával mi svoj životný príbeh. Jeho manželka ho opustila kvôli mladšiemu mužovi a nemali spolu deti, takže zostal sám.
Pozrel sa na moju chorú dcéru tak láskavo, že mi vyhrkli slzy. Pomáhal mi svojimi radami, známosťami, aj peniazmi. Postupne sme si boli stále bližší a boli sme si tak súdení, že sme nechceli byť oddelení. Nakoniec sme sa zosobášili.
Dnes je moja dcéra takmer zdravá. Je športová majsterka. A máme v rodine už aj ďalšieho drobca malého synčeka.
