Konečne si Tomáš a Zuzana kúpili vlastný byt. Dlho o tom snívali, už mali aj päťročnú dcérku Emu, no stále bývali v prenájmoch.
„Tomko, som tak šťastná,“ povedala Zuzana ráno po prvom prenocovaní v novom byte a pritúlila sa k manželovi. „Spím vo vlastnom byte, teda v našom, to je ako sen!“ rozplývala sa žena.
„Aj ja som rád,“ odvetil manžel pokojnejším tónom. Bol oveľa striedmejší ako Zuzana.
Táto jeho vyrovnanosť ich manželstvo mnohokrát zachránila, lebo Zuzana bola príliš citová a on jej nenápadne pomáhal udržať chladnú hlavu. Takto to medzi nimi fungovalo – samozrejme, okrem lásky, bez toho by to nešlo.
„No dobré,“ pokýval hlavou Tomáš, „ale teraz nás čaká ešte rekonštrukcia. Byt je v takom stave, že…“
„Áno, súhlasím, ale čo sa bojíš? Opravíme ho a budeme žiť šťastne. Lenže na rekonštrukciu treba peniaze a my sme všetko dali do kúpy bytu,“ povzdychla si Zuzana.
„Počuj, možno by sme si na rekonštrukciu mohli zobrať úver. Veď kúpu sme zvládli bez neho, ale teraz potrebujeme určitú sumu. A podľa toho, ako tu vyzerá spálňa, nebude to málo.“
„Jaj, zase pôžička. Auto sme už splatili,“ mrzuto poznamenala Zuzana. „Ale na druhej strane – kde inde zohnať peniaze? Rodičov sme už pri kúpe dostatočne vysáli, pomohli, za čo im vďaka. Teraz si budeme musieť pomôcť sami. Dobre, Tomko, beriem, úver môžeme zobrať.“
„Vezmeme si ho, opravíme byt a budeme mať pokoj. Potom sa možno aj vypravíme na dovolenku,“ sníval Tomáš a Zuzana súhlasne prikyvovala.
Rozhodli sa teda vziať si pôžičku na rekonštrukciu – ten byt už dlhšie nevidel opravu. Zuzana si vždy myslela:
„Ak raz budem mať vlastný byt, presne budem vedieť, ako ho zariadiť.“
A konečne sa im to podarilo. Lenže všetko bolo oveľa komplikovanejšie, ako si predstavovala. A teraz mali aj úver.
Byt nebol malý a bol funkčný – ak ho samozrejme správne zariadiť. Trojizbový, čo bolo hlavné, s veľkou kuchynou. Presne takú Zuzana chcela – nemala rada kuchyne, kde sa všetci navzájom odrbávajú.
A Ema mala konečne vlastnú izbu, čo ju veľmi potešilo. Teraz už vedela, kam uložiť všetky hračky a rozsadiť bábiky.
Zuzana mala množstvo nápadov na rekonštrukciu, no ich realizácia sľubovala revolúciu v ich byte. Bolo toho veľa na prerábanie. Jej sny narážali na maličkosti: buď boli dvere zle umiestnené a prekážali pri usporiadaní nábytku, alebo rúry trčali tam, kde nemali.
„Tomko, nevieš, koľko stojí návrhár interiérov?“
„Celkom dosť, zlatko. Čo si ešte vymyslela? Títo ľudia si účtujú pekné sumy, my si to nemôžeme dovoliť,“ pokojne odpovedal manžel.
Celý večer sedeli na podlahe a vyberali farby na steny. Nakoniec sa rozhodli pre béžovú v obývačke – teplý a útulný odtieň. Na sobotu sa dohodli, že vyrazia do obchodu Domstav nakúpiť všetko potrebné.
Ale v piatok večer prišiel Tomáš z práce nadšený.
„Zuzka, dnes sme s chlapmi na práci rozoberali rekonštrukcie. Neveríš, ale Mišo mi ponúkol kontakt na svoju známu, čo je návrhárka. A dobrá! Dokonca robila interiér nášmu riaditeľovi.“
„Tomko, veď si sám povedal, že si návrhára nemôžeme dovoliť,“ ochladila jeho nadšenie Zuzana.
„Práveže áno! Mišo povedal, že ak sa na neho odvoláme, zľaví nám. Navyše, nemáme zase taký veľký byt. Všetko by nás vyšlo na tisíc eur.“
„Čože?! Koľko? Tisíc eur len za to, že nám povie, kde čo postaviť a akou farbou namaľovať steny?“ rozhorčila sa Zuzana.
„Ukludni sa! Ale budeme mať dokonalý byt s autorským dizajnom,“ upokojoval ju Tomáš. „A navyše, ak chceš žiť krásne, treba do tej krásy investovať. Dobre, hodil som ti nápad, premýšľaj. Ak budeš súhlasiť, zavolám Mišovi.“
Pokušenie bolo veľké – žiť v kráse. Zuzana preto premýšľala a nakoniec s manželom súhlasila. Návrhárka Anna prišla už na druhý deň.
„No áno, byt nie je veľký, tu sa veľa nenavymýšľa,“ zamyslene sa rozhliadla návrhárka.
„Ja už mám nejaké nápady,“ opatrne vložila sa do rozhovoru Zuzana. „Len neviem, či sa dajú realizovať. Tu by som chcela postaviť skriňu,“ ukázala na miesto.
Anna okamžite odvetila:
„Nie, neodporúčam zahŕňať priestor. Toto nie je vhodné miesto pre skriňu. Moment, nechajte ma premyslieť to.“
Návrhárka chodila po byte a premýšľala, Zuzana a Tomáš ju nasledovali. Potom predstavila svoje nápady. Nelčil sa jej laminát, ktorý mali na podlahe, ale ten odstrániť nehodlali. Nech si návrhárke nepáči, Zuzane sa po ňom chodilo výborne.
„Laminát by m
