Už štyri roky som vydatá a celý tento čas bol môj manžel jednoducho dokonalým partnerom, ani vážnejšie hádky si neviem spomenúť.
V poslednej dobe sme začali uvažovať o dieťati, skúšame to, plánujeme, no zatiaľ bez výsledkov. Moje problémy s hormonálnou nerovnováhou sú tým dôvodom, ale ani kvôli tomu som od manžela nikdy nezaznamenala výčitky. Dohodli sme sa, že ak sa nám nepodarí mať vlastné, zvážime adopciu.
Myslela som si, že máme takmer dokonalú rodinu, len nám trochu chýba vášeň v partnerskom živote, preto ten ideál ešte nebol úplný.
Mám aj dobrú kamarátku, ktorá ešte nemá vlastnú rodinu, preto spolu trávime dosť času, často chodíme nakupovať. Kamarátka je pekná žena, stará sa o seba, chodí do fitka a dobre zarába. S mojím manželom sa tiež poznajú – chodia do toho istého fitka, ale nestretávajú sa často, majú rôzne časy tréningov.
Nebývam žiarlivá a manželovi som veľmi dôverovala, až do jedného dňa. Keď sa blížil čas, kedy sa mal vrátiť z posilňovne, rozhodla som sa ísť do obchodu kúpiť chlieb na večeru. Medzi regálmi ma však čakal nepekný pohľad – môj manžel neflirtoval len tak s mojou kamarátkou, ale aj ju mierne objímal. Keď sa objavím, pár sa rýchlo od seba odtrhol, ale to, čo som videla, mi stačilo. Rozplakala som sa a vybehla z obchodu, manžel sa za mnou ponáhľal.
Vonku ma manžel uisťoval, že žiadne objímanie nebolo, len stáli blízko seba a ja si to zle vyložila. Hovoril to veľmi presvedčivo, až som mu chcela uveriť, ale nevyšlo to.
Keď som prišla domov, zbalila som si veci a odišla k rodičom. Mame a otcovi som nič nepovedala, majú silné charaktery, otec by určite išiel riešiť situáciu. Zatiaľ žijem u rodičov a snažím sa pochopiť, čo ďalej. Nie je to jednoznačný dôvod na rozvod, no ani nemôžem povedať, že manžela ešte milujem. Kamarátka mi volá, ale nechce sa mi s ňou rozprávať – kto vie, čo by hovorila. Ak by ma presviedčala, že som si to len vymyslela, bála by som sa, že to len zhorší. Už jej neverím, možno sa len snaží zachrániť seba.
Niekedy stačí jeden okamih, aby sa dôvera rozpadla ako piesok v prstoch. A keď raz dôvera zmizne, už sa nedá vrátiť späť tak, ako to bolo predtým.
