Rozhodnutie prišlo nečakane
Zuzana žila len s mamou. Odkedy si spomínala, otca nikdy nevidela. Ako dieťa sa ani nepýtala, kto je jej otec a kde je. Teraz si myslí, že bol možno „leteckým hrdinom“. Nemali ani príbuzných, lebo mama vyrástla v detskom domove od šiestich rokov.
Mama jej nestihla povedať nič o vzťahu s otcom. Asi ani nebol jej manželom, a teraz sa už nemá koho opýtať.
Život v detskom domove
V trinástich rokoch Zuzanu zasiahla veľká bolesť – mama zomrela na slabé srdce. Dievčatko často vídalo, ako sa chytala za hruď a krčila sa od bolesti.
„Ani som nevedela, že má mama problémy so srdcom a že je to vážne,“ priznala si Zuzana. „Myslela som si, že to prejde ako vždy a mama bude zasa veselá.“
Ale Zuzana ostala sama. Zlomili sa jej matkine krídla, ktoré ju chránili pred krutým svetom. Musela dospieť skoro. Skončila v detskom domove.
Tam zažila svoje. Najmä v nociach bolo strašidelné – nikto ich spálne nestrážil. Deti boli kruté, nadávali, bili sa, a aj keď sa Zuzana snažila byť v tichosti a v ústraní, tiež dostala svoje od starších.
Necítila sa pekná. V trinástich vyzerala na desať, bola chudá, s nosíkom nahor a s pehulkami. Škola jej ale išla dobre.
Nová rodina
V detskom domove nezostala dlho, možno rok, no ten čas jej prišiel nekonečný. Mama mala kamarátku z detského domova, Alicu, a práve tá zabránila, aby Zuzana ostala sirotou navždy.
„Ako môžeme Zuzku adoptovať?“ spýtala sa riaditeľky, keď prišla s manželom Mirom do detského domova.
Riaditeľka sa na nich pozrela skúmavo, ale vzhľad im očividne nevadil, tak si vyžiadala dokumenty.
„Poznáte dievčatko alebo jej matku?“
„So Zuzkou nie, ale s jej mamou sme spolu vyrastali,“ odpovedala Alica, a Miro prikyvol. „Nedávno som sa dozvedela, že zomrela, tak som našla jej dcéru.“
Riaditeľka všetko vysvetlila, a čoskoro, po vybavení papierov, si Zuzku odniesli domov. Mali vlastnú rodinu – šestnásťročného Janka a dvanásťročnú Martu. Zuzka sa hneď snažila s deťmi skamarátiť, ale nevychádzalo to. Neprijali ju za svoju, navyše žiarili na Al
