V malej dedine Podhradie vonia čerstvý chlieb, ktorý privonela Mária Kováčová v starej peci. Zrazu niekto zaklopal na dvere a pokoj kuchyne sa rozplynul ako dym. Mária si utrela ruky do uteráka a ponáhľala sa otvoriť.
„Mami, predstavujem ti Zuzanu, moju nevestu,“ stál na prahu jej syn Ján so širokým úsmevom.
Mária pozrela na dievčinu a ztuhla, akoby do nej udrel blesk. Zuzana bola vysoká, takmer dva metre, v krátkej sukni, na vysokých podpätkoch, s výrazným mejkapom a obrovskou taškou v ruke.
„Dobrý deň,“ vypravila zo seba Mária, snažiac sa zakryť šok. „Adam, poď sem!“ zvolala na manžela. „Jano priviezol našu budúcu nevestu, pozdrav sa!“
Adam, šúchajúc si papučami, vyšiel v natiahnutom tričku. Keď uvidel Zuzanu, zostal stáť s otvorenými ústami, akoby videl príšeru.
„Ahoj,“ zamrmlal a ponáhľal sa naspäť do izby, aby sa prezliekol.
Mária ho pozrela pohľadom plným výčitky. Keď jej syn pred dvoma dňami povedal, že príde s niekým, tešila sa. Janovi už bolo cez tridsať, najvyšší čas založiť rodinu. Predstavovala si skromné dievča, možno s vrkočom, v jednoduchých šatách. Ale Zuzana? Takú nečakala. Topánky na jehličkách, žiarivé nechty, taška, z ktorej trčali nejaké perá. Bol to útok na všetko, čo Mária považovala za normálne.
„Vchod, Zuzana,“ povedala, snažiac sa udržať výraz. „Adam, zober tašku, čo tam stojíš!“
Adam, už v čistej košeli, zdvihol Zuzaninu batožinu a odviedol hosťov dovnútra. Mária, využívajúc chvíľu, zašepkala synovi:
„Jano, koho si to priviezol? Čo je to za výzor?“
„Mami, nezačínaj,“ zasmial sa Ján. „Vonku vyzerá takto, ale vnútri je zlatá, uvidíš.“
Mária skepticky prskla a so zväzovanými rukami zamrmlala:
„Panebože, to je prekvapenie.“
V dome začalo švihotanie. Muži sa o niečom šepkali za stolom, zatiaľ čo Zuzana sa usadila v izbe Márie a Adama a rozkladala svoje veci. Mária s údivom pozerala, ako z tašky vytiahla klobúky s perami, plavky a nejaké trblietavé handry.
„Čo je toto?“ zdvihla dvoma prstami niečo, čo pripomínalo niťky.
„To je spodná bielizeň,“ bezstarostne odpovedala Zuzana. „Chcete? Mám ešte.“
„Nie, ďakujem,“ odsekla Mária, cítiac, ako jej krv stúpa do tváre. „A prečo si vôbec v našej izbe robíš poriadky?“
„U Jana je málo miesta a strýko Adam povedal, že vám to nevadí,“ usmiala sa Zuzana.
„Strýko Adam, všakže?“ prepichla Mária, hodivšia pohľad na manžela. „No teda.“
Chytila Adama za ruku a vytiahla ho na dvor.
„Ty si sa zbláznil? Našu izbu si odovzdal? Teraz budeš spať na gauči, ty pohostinný!“ syčala.
V tom momente sa zo kôlne ozvalo bučanie kravy.
„Jaj, Starenku som kvôli vám nedojila!“ zaspievala Mária a ponáhľala sa do chlieva.
Zuzana, počujúc to, vybehla za ňou.
„Môžem to skúsiť?“ opatrne sa spýtala. „Nikdy som nedojila kravu.“
Mária ju premerala pohľadom od nôh až po hlavu.
„V tomto?“ sarkasticky sa spýtala, prikyvujúc na Zuzaniny podpätky.
„Hneď sa prezlečiem!“ Zuzana sa vrátila za minútu v šortkách a tričku.
Mária si povzdychla.
„Dobre, poďme. Ale daj si šatku.“
„A môžem klobúk?“ zašveholila Zuzana. „Mám pekný, s kvetmi.“
„Šatku!“ odsekla Mária. „To si vymyslela, klobúk…“
V kôlni jej podala vedro.
„Dojiť takto. Ja idem pripravovať večeru.“
Ubehla pol hodiny a Zuzana sa nevracala. Mária prestrela stôl a, mrmlajúc, išla do chlieva. Keď uvidelKeď Mária vstúpila do kôlne, uvidela Zuzanu, ako sedí na stoličke, objíma kravu a ticho jej spieva ľudovú pieseň o láske.
