Raz v opustenom dome na konci dediny sa usadila mladá žena. V dedine nemali radi cudzích. Ľudia sa rozčúlili, zavolali políciu. Príslušník prišiel, skontroloval jej dokumenty a ubezpečil všetkých, že je to vzdialená príbuzná starého Dedka Jána, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi v deväťdesiatke. „Odkedy žil Dedko Ján, nikdy nemal žiadnych príbuzných, ani deti,“ divili sa všetci.
Mladá žena si začala zariadzovať život. Obrobila pár záhonov na zarastenom dvore a niečo zasadila. Ľudia sa smiali. Kto sadi záhradku v strede leta? No čoskoro sa na záhone objavili prvé zelené výhonky. A také silné! „To určite nie je bez pomoci nečistej sily,“ rozhodli sa dedinčania. Tak jej zostalo prezývka Bosorka.
Ľudí sa vyhýbala, o sebe nehovorila, žila v ústraní. A tajomstvá, ako známo, vzbudzujú zvedavosť a plodia klebety. Čoskoro sa po dedine rozšírili reči, že utiekla z mesta pred nešťastnou láskou a ukradla drahocennosti bohatému milencovi. Preto sa ukryla v tejto strnenej dedinke.
Potom jedno dieťa začalo modrať a dusilo sa. Kam utekať? Do nemocnice desať kilometrov a ani auto v poludnie neseženieš. Žena so zaplašeným dieťaťom vybehla ku Márii-Bosorke. Tá chlapca chytila, otriasla ním hlavou nadol, klepla mu po chrbte a z úst mu vyskočil kúsok hračky.
Odvtedy ju ľudia rešpektovali, no stále sa trochu báli. No najmä ju začal milovať Martin. Jeho matka plačala: „Vo vsi je dosť mladých dievčat, a on chodí za staršou ženou.“ Stávala pred Máriiným domom a kričala, že jej očarovala syna, opila ho bosorským lektvarom. Martin plačúcu matku vždy odviedol domov, no sám sa k Márii vracal.
Milenci žili, nevšímajúc si klebety. O rok neskôr Mária porodila dcéru Evu a o tri roky druhú – Zuzku. Ľudia ich nechali na pokoji. Každý mal dosť vlastných starostí.
Jedného dňa po silnej búrke začala pretekať strecha a Martin ju išiel opraviť. Keď zostupoval, pošmykol sa a zle padol. Mária priviezla lekára z okresu. Ten povedal, že treba okamžite odviezť do mesta. Mária zaistila auto, odviezla Martina do nemocnice a vrátila sa k deťom.
O mesiac neskôr pred jej domom zastavilo auto. Vyniesli vozík, na ktorý posadili Martina. Mal zlomenú chrbticu a nemohol chodiť. Niekto poznamenal, že to je trest pre Máriu za čary.
Mária vyvážala Martina na verandu, tulila sa k nemu. Neopustila ho, starala sa, milovala ho. A pred takou láskou sú klebety bezmocné. Hovorilo sa dokonca, že ho lieči a čoskoro bude zase chodiť.
Sedával na verande a vyrezával z dreva zvieratká pre deti, pletol kôše. Všetko mu išlo ľahko. Muži mu závideli. Hoci vlastne nemali prečo – žena ho nosila na rukách, točila sa okolo neho. Keby oni mali také šťastie.
Láska, ako vravievajú, koná zázraky. Martin začal pomaly skúšať vstať. Raz sedel na verande, niečo vyrábal, keď mu nôž vypadol a skotúľal sa po schodoch. Mária v tom čase kopol v záhrade. Martin sa rozhodol, že skúsi zísť po schodoch a zdvihnúť ho. Na nohy sa postavil, ale nezachytil sa a padol. Pri verande stála kosa. Mária kosila trávu a zabudla ju ukladať. Martin do nej zrejme narazil a zabodla sa mu do krku.
Mária bola po jeho smrti úplne zničená. Ľudia si mysleli, že si vezme život. Dcery ju sotva odtiahli od rakvy.
Ostala sama. Bez Martinovho dôchodku, bez príjmu z výrobkov. No nejako žili, neprosili. Šuškávalo sa, že predáva ukradnuté šperky.
Keď Eva dokončila školu, odišla do mesta a vyučila sa za kaderníčku. Na víkendy chodila domov a ľudia k nej chodili strihať seba aj deti. Platili potravinami.
Žiť bez muža v dedine je ťažké. Starý dom potrebuje stálu opravu. Muži občas pomohli – opravili plot, zatmelili strechu – v nádeji na lásku. No Mária pomoc prijala, nakŕmila ich, postavila borovičku, no do postele ich nepustila.
Raz prišli žiarlivé ženy k Máriinmu domu a žiadali, aby im prezradila tajomstvo svojej mladosti. Toľko rokov prešlo a ona zostala pekná. Nech im dá tie diamanty, inak ju upália spolu s domom.
Či to bola pravda alebo nie, no hovorí sa, že Mária k nim vyšla zčernalá a celá šedivá. Ženy v úžase ustúpili. Ako mohla tak rýchlo zestarnúť? To je naozaj bosorka. Odišli preč, aby neprišli k úhonu.
Strata milovaného podlomila Máriine zdravie. Častejšie ochorievala, nechodila ďalej ako do záhrady. Do obchodu posielala mladšiu Zuzku.
Zuzka vyrastala švarná a krásna. Maturita na obzore, no ona myslela len na tancovanie. Raz večer sa chystala do klubu, no Mária sa rozzúrila a nepustila ju. Susedia počuli ich hádku.
Kamila videla, ako Zuzka vybehla z domu ako voda z kanvice a utekala do klubu. V noci Kamila počula buchot na okno. Bydlela vedľa Márii. A vlastne, práve ona často šírila klebety o nej.
VyjKamila vybehla v nočnej košeli von, aby pokarhala Zuzku, že takmer rozbila okno, no keď uvidelKamila vybehla v nočnej košeli von, aby pokarhala Zuzku, že takmer rozbila okno, no keď uvidel jej zavraté oči a slzy, pochopila, že sa stalo niečo strašné.
