– Mýliš sa, tento byt si prenajímame, – nervózne sa usmiala dievčina.
– On ti nie je dosť dobrý! – po stýkrát zopakovala Alena Máriová. – Jedného dňa si to sama uvedomíš!
– Mami, tak sa neobávaj, keď si myslíš, že ten moment určite príde, – zasmiala sa naspäť Viera.
Samozrejme, Viera bola veľmi podráždená, že matka zaujala taký postoj k jej vzťahu s Petrom, ale nemienila sa ho vzdať len preto, že to tak chcela jej matka.
Naopak, Viera si užívala, keď mohla Alenku Máriovú nahnevať a zdôrazniť, že s Petrom je všetko v poriadku.
– Kam to ideš? – prísne sa spýtala žena, keď videla, ako jej dcéra balí veci.
– S Petrom sme sa rozhodli prenajať si byt, – radostne oznámila Viera.
– Za aké peniaze? On predsa nie lenže je lenivý, ale aj chudobný, – odvrkla Alena Máriová.
– Mami, s Petrom si to budeme deliť na polovicu. Ak si nezabudla, obaja pracujeme!
– Kde on pracuje, pripomeň mi to, prosím? – s nedôverou sa uškrnula žena. – Na ktorej fabrike?
– Prečo musí človek hneď pracovať vo fabrike, aby zarábal peniaze?! Máš nesprávne predstavy o modernom živote. Peter pracuje z domu.
– Všetko je klamstvo, čo ti ten tvoj Peťo tvrdí! – nesúhlasne vykríkla Alena Máriová. – Len ty sama o sebe tvrdo pracuješ. Už na prvý pohľad je jasné, že je podvodník!
– Mami, prestaň už o ňom hovoriť zle! – nahnevane povedala Viera. – Dobre, ahoj, zavolám ti neskôr.
Dievčina si vzala veci a odišla, nechcela už viac s matkou rozprávať, lebo ju otravovala svojimi podozreniami.
Ešte toho večera si Viera a Peter našli jednopokojový byt, ktorý Peter našiel cez známych, a začali v ňom bývať.
Cez deň Viera študovala na pedagogickej škole a večer si privyrábala ako upratovačka v dvoch obchodoch.
Peter pracoval výlučne z domu. Viera sa nezaujímala, čo presne robí.
Hlavné bolo, že Peter zarábal peniaze, a spolu platili nájom a jedlo napoly.
Zdalo sa, že s ich vzťahom je všetko v poriadku. Jediné, čo Viere vadilo, bolo, že ju nezoznámil so svojimi priateľmi.
Niekoľkokrát sa na tejto tému pokúsila s ním porozprávať, no Peter zakaždým zavtipkoval, zato ju povzbudil, aby si pozývala svoje kamarátky.
– Ako oslávime tvoje narodeniny? – spýtala sa po troch mesiacoch dievčina.
– Vôbec ich nechcem oslavovať, – skrivil tvár Peter.
– Peťo, máš dvadsaťpäť! To je jubileum! Musíme ich osláviť, – naliehala Viera.
– Nemám peniaze na kaviareň…
– Pozveme tvojich priateľov k nám! Ja všetko pripravím, bude to lacnejšie. No prosím, Peťo, – začala žobrať Viera, a nakoniec Peter podľahol jej prosbám.
Stanovený deň Viera strávila pri sporáku, takže večer už necítila nohy.
Krájala šaláty, vysmážala fašírky, piekla kura. Peter jej vôbec v ničom nepomohol.
O siedmej večer prišli oslavencovi priatelia. Bolo ich viac, než boli dohodnuté.
Boli veľmi hluční a Viera sa nimi rýchlo unavila. Využila výhovorku a odišla na balkón.
Ticho však dlho netrvalo. O niekoľko minút sa k nej pridala Dominika, známa jej priatela.
– Máš šťastie, Viera, ukoristila si chlapca s bytom, – závistlivo zašumelka kamarátka. – Vedela si to dopredu?
– S akým bytom? Peter má byt? – začudovala sa dievčina.
– Samozrejme, že má, – zhovievavo sa usmiala Dominika. – Veď v ňom bývate.
– Akože? – Viera nervózne zamrkala očami. – Mýliš sa, ten si prenajímame.
– Nie je možné, že si ho prenajímate, táto byt mu pripadol po otcovej starkej, bola som tu stokrát a on v ňom býva už päť rokov, – odpovedala dievčina.
Viera nespúšťala pohľad z Dominiky, pokúšala sa usporiadať si v hlave informácie, ktoré práve dostala.
– Ty si to nevedela? – vykríkla dievčina. – Nič ti nepovedal? Asi sa rozhodol overiť si, či si náchylná na peniaze, alebo nie.
Dominika sa rozosmiala hlasným smiechom. Zdalo sa, že to robí schválne, aby ponížila Vieru.
– Peter, – dievčina prišla k chlapcovi, ktorý pil s priateľmi pivo, – musíme sa porozprávať!
– Daj mi pokoj teraz. Chlapci rozprávajú taký vtip, – Peter mávol rukou na Vieru, ako na otravný hmyz.
– Nie, musíme hovoriť hneď teraz! – trvala dievčina na svojom.
– Tak hovor pred všetkými, – pošplichal chlapec ďalší dúšok z plechovky.
– Prečo si nepovedal, že máš byt? – Viera si hrozivo dala ruky v bok.
– Nemám nič, – umelo sa usmial Peter.
– A tento byt? Čí je?
– Áno, čí? – za Vierou sa vynorila Dominika. – Tvoj! Všetci priatelia to potvrdia!
– Áno, samozrejme, – začali prekrikovať priatelia.
– Znamená to, že si mi klamal? Počkaj, komu sme teda platili nájom? – ohromila sa dievčina. – Tebe?
Peter sa hlúpo zaškeril a nervózne zachichotal. Uvedomil si, že Viera ho nachytala.
Naozaj, všetky tri mesiace, čo pár býval v byte, peniaze za jeho nájom končili v Petrovi vrecku.
Peter si prenajal byt sám. Dievčina ani raz neposlala peniaze majiteľovi bytu a nikdy ho naživo nevidela.
Teraz však vyšla najavo podlá pravda, že tých desaťtisíc, ktoré Viera dávala Petrovi, skončilo v jeho vrecku.
– Aký si len ty, Peter, podvodník! – so slzami v očiach povedala dievčina a začala si zbierať svoje veci.
Nechcela už žiť s podvodníkom. Jeho klamstvo a túžba po zisku zničili všetko dobré, čo v ich vzťahu bolo. Ešte toho večera sa Viera vrátila k matke.
– Mami, mala si pravdu, – so zlomeným hlasom povedala dievčina a rozpovedala matke, ako ju Peter niekoľko mesiacov klamal.
Po tomto prípade sa Viera a jej bývalý priateľ viac nestretli. Avšak Viere sa doniesli chýry, že Peter a Dominika sa dali dokopy.
