Muž ju pred milenkou nazval „nobody“, ale o rok neskôr mu manželka vrátila rovnakou mincou…
„Žena, ste v poriadku?“ – súcitný hlas ju vytrhol z transu. Pozrela na neznámeho muža zakrvavenými očami a… rozplakala sa. Nahlas, bez hanby pred zvedavými okoloidúcimi, ktorí sa prekvapene rozchádzali.
Zuzana si už ani nepamätala, kedy naposledy spala viac ako päť hodín. Jej deň začínal pred úsvitom a končil dlho po polnoci. Upratovanie veľkého bytu, varenie pre troch mužov (manžel, syn, upútaný svokor), pranie, žehlenie… A večer – druhá zmena: umývanie podláh v kancelárskom centre. Na seba jej neostával čas. Úplne žiadny.
Nestalo sa to zo dňa na deň, ale postupne. Najprv svokra, ktorá bývala o poschodie nižšie, začala častejšie „zabiehať na kávičku“ a po sebe nechávala hromadu špinavého riadu a „užitočné“ rady. Potom manžel rozhodol, že domáce práce sú výhradne ženská záležitosť.
Syn, ktorý už dávno vyrastol, sa rýchlo prispôsobil. Dokonca aj šéf na brigáde jej bez hanby naložil úlohy chorých kolegov so slovami: „Ak sa ti to nepáči, za dverami je rad.“ Zuzana mlčky prikývla a robila.
Kedysi, ešte pred svadbou, bola skvelou cukrárkou. Jej torty vyvolávali nadšenie. Ale nekonečné rodinné problémy, svokrova choroba, neustály nedostatok peňazí ju donútili zabudnúť na lásku k remeslu a ísť tam, kde aspoň niečo platili za ťažkú, nevděčnú prácu.
Dcéra už dávno vyrastla, vydala sa a odišla do zahraničia – od nej pomoc nečakala, ale ani sa nesťažovala, len tiššie sa radovala z jej šťastia z diaľky.
Únava sa stala jej druhým menom. Každý večer padla na posteľ a okamžite zaspala ťažkým, bezsenným spánkom, aby o pár hodín začala to bláznovstvo znova. Roky takéhoto života nezostali bez následkov.
Dávno prestala starať o seba. Nadváha, ktorú manžel posmešne nazýval „medvedí“, vyblednuté vlasy stiahnuté do drdola, starý župan a večne unavená tvár.
Zuzana na seba dávno zanevrela, zabudla, kedy si kúpila niečo pekné, nie len praktické. Manžel Ján už dávno stratil záujem – pozeral sa na ňu so zle skrytým opovrhnutím. Jeho poznámky boli čoraz urážlivejšie a ten nedávny „vtip“ o „olympijskom medveďovi“ bol len jedným z mnohých. Čoraz častejšie zmizol večer a vrátil sa nadránom s prázdnym pohľadom a zradnou vôňou cudzích parfumov.
Svokra dopĺňa obraz. Jej jedovaté poznámky a sťažnosti synovi na „nemožnú nevestu“ boli každodennou skúškou. Keď Zuzana prechádzala okolo lavičky, cíti
