Manžel mal štyridsaťpäť rokov a zabudol na moje narodeniny 27. februára. V ten deň si ešte k tomu zbalil veci a odišiel na rybačku s kamarátmi: kým bol preč, pripravila som mu taký prekvapivý darček, že už mu tento dátum určite nikdy nevyfučí z hlavy…
Manžel zabudol na moje narodeniny a v ten deň sa radšej vybral chytať ryby s partiou. Po jeho odchode som si povedal, že je čas ukázať mu jeho miesto a pripraviť mu lekciu, na ktorú len tak nezabudne.
Za takmer päťdesiat rokov života si u môjho manžela vyvinula zvláštna schopnosť dokázal bezchybne pamätať všetky termíny výmeny oleja v aute, presne vedel, kedy idú jeho kamaráti na ryby či kedy začína záber. Ale dôležité dátumy v rodine, akoby sa mu z pamäte samé vymazávali.
Bežne som situáciu zachraňoval vopred naznačoval som, písal odkazy, priamo sa pýtal. No štyridsaťpäťku som chcel prežiť inak. Bez upozornení a dožadovania sa. Naivne som si myslel, že dvadsaťpäť rokov spoločného života ho už niečo naučilo.
V piatok ráno behal Ján po byte, balil náčinie a ruksak.
Martina, nevidela si môj termosku? Chalani už čakajú. Ideme na Váh, teraz to najlepšie berie. Prídem v nedeľu, spojenie bude slabé, šplechol len tak, pobozkal ma na líce bez pohľadu.
Nenuď sa. Kúp si niečo dobré na zub.
Dvere buchli. Pristúpil som ku kalendáru dátum bol červenou obkreslený. Moje jubileum. Nielenže zabudol! Ten deň si vybral na rybačku.
Najskôr to bolelo, potom ma zalial chladný pokoj. V hlave mi skrsla myšlienka ukážem mu, čo znamená pre mňa takáto dôležitosť. Okamžite som sa pustil do realizácie svojho plánu, ktorý na moje narodeniny nezabudne už nikdy.
Takto som to zariadil:
Ján mal tajnú skrýšu rezervu, ktorú šetril na nový lodný motor. Peniaze si uložil do sejfu. Kód som poznal, lebo jeho dokonalá pamäť často stroskotala.
Bola to poriadna suma skoro osemtisíc eur. Otvoril som sejf a rozhodol sa.
Víkend som strávil tak, ako som si nikdy predtým nedoprial. Objednal som catering, pozval kamarátky, byt som vyzdobil kvetmi. Hudba, smiech, sekt tiekol prúdom. Druhý deň večera v reštaurácii s výhľadom na Staré Mesto. Potom masáže a wellness.
Na záver brošňa, na ktorú som dlho poškuľoval, no vždy som ju odkladal bokom pre spoločné sny.
V nedeľu večer sa dvere otvorili. Ján sa vracal spokojný, s vedrom plným kaprov.
No, vítaj úlovok! Oddýchli sme si fakt výborne!
Vošiel do obývačky a zastal. Na stole prázdne fľaše od sektu, v rohu kytice, na gauči tašky z najdrahších predajní.
Čo sa tu dialo? Mali sme návštevu?
Mali, povedal som kľudne. Mal som narodeniny. Štyridsaťpäť. Pamätáš sa?
Zostal stáť a prudko vydýchol.
Do kelu… Martina, fakt som zabudol. Vieš, zamotal som sa. Musíš to pochopiť…
Chápem, prerušil som ho. Tak som sa rozhodla, že sa tým nenechám rozhodiť. Všetko som zorganizoval sám. Dokonca aj darček som si vybral bez tvojej pomoci.
Jeho pohľad zamieril k pracovni. Dvierka od sejfu boli pootevrené. Zbledol a vybehol tam. O chvíľu sa vrátil s prázdnym pohľadom.
Kde sú peniaze? Nie je tam nič. Kde sú moje úspory?
Tu sú, prešiel som očami po miestnosti.
Ty si to všetko minul? Veď to je motor! Šetril som naň dva roky!
A ja trpel dvadsaťpäť, povedal som ticho, ale rozhodne. Zabudol si na moje jubileum. Postaral som sa, aby si ho už nikdy nevymazal z pamäti.
Sadol si na gauč a chvíľu nemo pozeral na vedro s rybami, raz na prázdny sejf, potom na mňa. Vlastne sa nemohol poriadne rozčúliť, peniaze boli naše spoločné.
Ryby čistil v tichosti.
Prešlo pol roka. Na motor zbiera znova. Ale teraz má v mobile upozornenia mesiac, týždeň a deň pred každým dôležitým dátumom. Niekedy sú lekcie drahé. Ale túto si určite zapamätal.
