**Murko zmizol**
Natália, si doma? Igor vtrhol do bytu a zamrzol, keď uvidel manželku v predsieni. Sedela na štyroch a hlasno vzlykala. Nič som nepochopil, čo sa ti stalo. Plakala si tak, že som ťa nevedel rozumieť. A ešte k tomu sa mi vybila batéria. Čo sa stalo, Natália? Vyzeráš úplne zničene.
Murko zmizol s ťažkosťou vyslovila Natália. Nie je doma.
Akože zmizol?! Igor sa zhrozil. Kam by sa mohol podať? Vieš mi to normálne vysvetliť? Možno sa niekde v byte schováva?
Nie. Tvoja sestra Viera Vravela, že Murko náhodou vybehol na schodisko, keď vychádzala s Miškom na prechádzku. Ale ty predsa vieš, Igor, náš Murko Sám by z bytu nevybehol. Načo by mu bola ulica, keď tam takmer zahynul? Mám pocit, že ho ona vypustila naschvál
Čože?! Igor zvieral päsťe. Kde je teraz? Kde je Viera?
Asi išla do obchodu Neviem. Hľadala som Murka celý čas, ale nikde ho niet. A nikto ho nevidel. Ako to môže byť, Igor? Či je človek schopný také ničomnosti? Vypustiť bezbrannú bytosť von. V zime. Je to vôbec ľudské?
Človek nie. Ale Viera Viera to dokáže. Navyše, už raz niečo také spravila. Neboj sa, dnes už jej tu noha nebude. Eh, prečo sme ju vôbec k nám pustili?
***
Mesiac dozadu
Igor kráčal ku zastávke, keď zrazu spod vrstvy snehu zazrel niečo sivé.
Najprv si myslel, že je to len kameň. Ale bol to divný kameň netremitol ako stará sovietska chladnička.
Asi práve to upútalo jeho pozornosť. Nikdy predtým nevidel, aby kameň od chladu triasol.
Zvedavosť ho donútila zísť z cesty a priblížiť sa. Až vtedy si všimol, že na zemi neleží kameň, ale malé sivé mačiatko.
No to teda zamyslene zamrmlal Igor, poškriabajúc sa na zátylku. Čo tu robíš, malý?
Ale to bola len rétorická otázka.
Každý človek by vedel, čo robia domáce zvieratá na ulici. Snažia sa prežiť A toto mačiatko sa len snažilo zostať nažive.
Nemňaukalo, nevolalo o pomoc Len ležalo a triaslo sa.
Vyzeralo, že sa už zmierilo s tým, že ho nikto nechce. A tak sa ani nesnažilo upútať pozornosť. Namiesto toho sa snažilo aspoň trochu zohriať.
Igor opatrne zdvihol malého zo zeme, ometol sneh z jeho srsti a rýchlo ho strčil pod bundu. Držiac ho jednou rukou, rozbehol sa ku zastávke, kam práve prichádzal trolejbus.
Počas cesty domov si spomenul, že Natália už dlho chcela práve také mačiatko sivé a pruhované, ale nikdy nemali čas ísť spolu do útulku.
A tu ho osud akoby hodil priamo pod jeho nohy. A keď osud niečo dáva treba to vziať.
Natália, mám pre teba prekvapenie, povedal Igor radostne, keď vošiel do bytu.
Oh, poslednú dobu ma rozmaznávaš, usmiala sa manželka, vychádzajúc do predsiene. Najprv zlaté náušnice, potom nový telefón, o ktorom som snívala, potom lístky do kina. Čo to je tentoraz? Lyžiarsky výlet?
Ešte lepšie! rozžiaril sa Igor a rozopnul bundu, aby ukázal mačiatko. Našiel som ho vonku. Chcela si predsa také, nie? Sivé a pruhované?
Bože, Natália si zakryla ústa. Je úplne premrznutý, chudáčik. Daj ho sem, zohrejem ho. A ty sa prezleč, umyj si ruky a poď do kuchyne. Večera je hotová.
Natália sa znova pozrela na mačiatko a usmiala sa: Aký je krásny
Tak sa Igor a Natália stali majiteľmi Murka. Dlho premýšľali, ako ho pomenovať, prešli množstvo variantov, ale nakoniec sa rozhodli pre klasiku.
Myslím, že Murko mu sedí viac ako nejaký Tom alebo Lukáš.
Súhlasím, drahá.
Táto radostná udalosť sa stala koncom novembra, keď napadol prvý sneh. Mačiatko tak nestihlo spoznať všetky krásy života na ulici v zime.
A vďaka Bohu za to. Lebo pre mnohých je táto skúška posledná
Za tie dva týždne, čo Murko žil v ich dome, sa k nemu Natália a Igor veľmi pripútali.
Vlastne, zamilovali si ho hneď v prvý deň, ale s každým dňom ich láska len rástla.
Mačiatku sa tiež páčili Natália a Igor boli to dobrí ľudia. Takí, ktorí by mu neublížili a nevypustili ho na ulicu, ako to spravili jeho predchádzajúci majitelia. Preto bol pokojný.
Aj keď niečo náhodou zhodil zo stola alebo komody, nikto na neho nekričal, len ho poprosili, aby bol nabudúce opatrnejší.
Určite budem! mňaukal v odpoveď Murko, desiatykrát za deň vyskakujúc na komodu v spálni a zhodením diaľkového ovládača.
Všetko bolo v poriadku, až kým raz nezavolali na dvere.
Kto by to mohol byť v nedeľu ráno? Igor si rýchlo prepl oči a prekvapene sa pozrel na stenu bolo pol siedmej.
Vonku bola ešte tma.
Možno susedia? navrhla Natália. Možno sa im niečo stalo?
Hneď som späť.
Keď Igor otvoril dvere, uvidel svoju sestru Vieru. A nie samú, ale so svojím synom Mišom. Mal vtedy päť rokov.
Ahoj, bratku, usmiala sa. Prišli sme na návštevu. Nemáš nám to za zlé?
Vlastne
Viem, viem mal som sa ozvať skôr. Ale mám takú situáciu, že som to nestihla. A tak skoro by si to aj tak nezdvihol. Tak som sa rozhodla prísť. Pustíš nás dnu? A pomôžeš mi doniesť kufor? Keď som ho tiahla na štvrté poschodie, myslela som, že mi odpadnú nohy.
