Murko zmizol
Zuzka, si doma? Janko vtrhol do bytu a zamrzol, keď uvidel manželku v predsieni. Sedela na kolenách a hlasno vzlykala. Nič som nepochopil, čo sa ti stalo. Plakala si tak, že ťa nebolo počuť. A potom sa mi ešte vybil mobil. Čo sa stalo, Zuzka? Vyzeráš stratená.
Murko zmizol ťažko vypravila Zuzka. Nie je doma.
Akože zmizol?! zľakol sa Janko. Kam by sa mohol podelať? Môžeš mi to normálne vysvetliť? Možno sa niekde v byte schováva?
Nie. Tvoja sestra Viera Vraj ho nechala omylom vybehnúť na chodbu, keď vychádzala s Miškom von. Ale veď chápeš, Janko, náš Murko On by sám nevybehol z bytu. Načo by mu bola ulica, keď tam raz málem nezomrel? Mám pocit, že ho vypustila naschvál
Čože?! Janko zovrel päste. Kde je teraz? Kde je Viera?
Vraj išla do obchodu Neviem. Hľadala som Murka celý čas, ale nikde ho niet. A nikto ho nevidel. Ako je to možné, Janko? Či je človek schopný také podlosti? Vypustiť bezbrannú bytosť von. V zime. To sa dá?
Človek nie. Ale Viera Viera je schopná všetkého. Navyše, už raz niečo podobné urobila. Neboj sa, ešte dnes jej tu nebude.
***
Mesiac dozadu
Janko kráčal k zastávke, keď zrazu spozoroval niečo sivé pod vrstvou snehu.
Najprv si myslel, že je to len kameň. Ale kameň bol čudný netremol by sa ako stará chladnička.
Asi práve to upútalo jeho pozornosť. Nikdy predtým nevidel, aby kameň chvieval zimou.
Aby uspokojil zvedavosť, zišiel z cesty a priblížil sa. Až vtedy si všimol, že na zemi neleží kameň, ale malé sivé mačiatko.
No teda zamyslene poznamenal Janko, poškrabujúc sa za hlavou. Čo tu robíš, malý?
Bola to rétorická otázka. Každý by vedel, čo robí domáce zviera vonku. Snaží sa prežiť A toto mačiatko sa len snažilo nezmrznúť.
Nemňaukalo, nevolalo o pomoc Len ležalo a triaslo sa. Akoby sa už zmierilo s tým, že ho nikto nezachráni.
Janko opatrne zdvihol malého zo zeme, oprášil mu sneh zo srsti a rýchlo ho strčil pod bundu. Držiac ho jednou rukou, poklusal k zastávke, kam práve dorážal trolejbus.
Cestou domov si spomenul, že Zuzka už dlho chcela práve takéto mačiatko sivé, pruhované, ale vždy im chýbal čas ísť do útulku.
A tu mu ho osud akoby podhodil pod nohy. A keď osud niečo dá, treba to vziať.
Zuzka, mám pre teba prekvapenie, povedal radostne, keď vošiel do bytu.
Ó, ty ma v poslednej dobe rozmaznávaš, usmiala sa manželka, vychádzajúc do predsiene. Najprv náušnice, potom nový telefón, teraz lístky do kina. Čo to bude tentoraz? Lyžovačka v Tatrách?
Niečo lepšie! zažiaril Janko a rozopnul bundu. Pozri! Našiel som ho vonku. Veď ty si chcela práve také, nie? Sivé a pruhované?
Bože, vzdychla si Zuzka. Je úplne premrznutý, chudáčik. No tak, daj ho sem, zohrejem ho. A ty sa prezleč, umy ruky a poď do kuchyne. Večera je hotová.
Zuzka sa ešte raz pozrela na mačiatko a usmiala sa: Aký je krásny
Tak sa u Janka a Zuzky objavil Murko. Dlho rozmýšľali, ako ho pomenovať, prešli veľa možností, ale nakoniec sa rozhodli pre klasiku.
Myslím, že Murko mu sedí viac ako nejaký Tom alebo Lukáš.
Súhlasím, drahá.
Táto radostná udalosť sa stala koncom novembra, keď prvýkrát napadol sneh. Mačiatko teda nestihlo spoznať všetky krásy uličného života v zime.
A vďaka bohu za to. Lebo pre mnohých je táto skúška posledná
Za dva týždne, čo Murko žil v novom dome, si ho Zuzka a Janko veľmi obľúbili. Vlastne ho milovali už od prvého dňa, ale s každým ďalším tú lásku len prehlbovali.
Mačiatku sa tiež páčili Zuzka s Jankom dobrí ľudia. Takí, čo ho neublížia a nevyhodia na ulicu, ako to urobili predošlí majitelia. Preto bol v pohode.
Aj keď omylom niečo zhodil zo stola alebo komody, nenadávali mu, len ho poprosili, aby bol nabudúce opatrnejší.
Určite budem! mňaukal presvedčivo Murko, po desiatykrát skáčuc na komodu v spálni a po desiatykrát zhodený diaľkový ovládač.
Všetko bolo fajn, až kým jedného dňa nezaklopali na dvere.
Kto by to mohol byť v nedeľu ráno? Janko rýchlo pre
