Staršia žena, Jana, zalieva kvetiny na parapete, keď do izby vběhne jej dcéra, Drahomíra, okolo tridsiatich piatich rokov, s očami plnými rozrušenia.
Mami, si sama?
A čo keby sme sa najprv pozdravili, spýtali sa, ako sa máš?
Ach, zdravím ťa, mami, ako sa cítiš? Ja som tak rozrušená, a oco tu nie je?
Cítim sa podľa dokladu vieš, pre mňa je zákon v papieri. A oco? Potrebuješ ho na nastavovanie? Oco odišiel, rozhodol sa veriť v Boha.
Kam šiel?
Pohni mozgom, kam chodi oci každú sobotu?
Do kostola
Dúfam, že do kostola, a nie na rozhovor so ženou o Bohu. (zasmiala sa) A čo ťa sem priviedlo, že zase niečo neslávime?
Mami, nedá sa idem sa rozviesť s Jankom!
Tvoj Janko, medzi nami, nie je najhorší manžel na svete! Myslíš, že sa pred tebou postaví dlhá fronta? Áno, hneď teraz! Nie je to žiadny preháňanie!
Kráľovná Šantéklera, čo ťa tak drží? Myslíš, že ťa miluje?
Či sa mi zrazu zhorkne boršč? Nie, jednoducho poznám svoju dcéru za takú manželku a zlatú svokru sa ľahko stane nenávisť! Dostať niekoho až po poslednú nervovú hranicu!
Mami, ako sa hovorí: Jablko nepadne ďaleko od stromu. (s úšklebkom)
A ešte: V rodine nie je všetko ružové. (vyplazí jazyk a mrkne) A prestaň mi lámať zranené srdce, povedz konečne!
Mami, posúď to sama: ideme na oslavu narodenín, chcem dať päťdesiat eur, a on hovorí: Och!
A čo je na tom zlé? Prečo blúdiť poľom, že ste bohatí? Zober si skromných šesť kristálových pohárov a choď.
Rozumná úvaha! Kto teraz potrebuje tvoje poháre? Všade ich už majú!
Nie som sudca, aby som ťa napojila, ale pracujem v kultúre! Už ani nepamätám, koľko rokov predávam vstupenky do cirkusu a vždy s úspechom! Ak im poháre nepotrebujú, podarujú ich iným, a je toho veľa!
Drahomíra pohľadom zúri na matku. Do miestnosti vstúpi muž okolo štyridsiatich rokov.
Prečo máte otvorené dvere? Dobrý deň, mami!
Ach, kto to je! Janko, som rada, že si prišiel! Dáš si niečo na jedenie? Pripravila som špeciálnu rybu, tak dobre, že si prsty vylízneš. Keby si neprišiel, poslala by som otca, aby ti ju priniesol!
A mne? Drahomíra sa na matku pohrdolí ty mi ani niečo nepodávala!
Dcérka, je mi to ľúto, aj ty máš svoj kúsok, len som sa tak rozveselila, keď som videla Janka! Všetkým susedom hovorím, aký mám zlatý zať, lepší než syn! Počúvaj, Janko, tu: chcem, aby si vedel, že stojím na tvojej strane. Tvoja manželka ma tu napálila, ale ja hovorím, že máš pravdu! Pôjdeš do kuchyne, alebo ti to prinášam sem?
Ďakujem, mami, práve sme raňajkovali, nie som hladný, a ďakujem za podporu, lebo mojej žene nič nepreukážeš, keď sa bude držať svojich názorov!
Vieš, Janko, ona nie je taká zlá. Rozprávala mi o tebe, chválila ťa, a bolo mi príjemne počuť, aký si dobrý. Milujem ťa ako vlastného syna, vieš o tom!
(Dcéra si napije vodou a pri tých slovách sa zakucká.)
Janko prichádza a objíma manželku:
Nao? Nečakal som, myslel som, že sa bude sťažovať
Nie, išla si poradiť, nie chcela hovoriť, no dobre, prezradím ti tajomstvo: Dina chce pre teba uvariť niečo chutné, ale nepoviem ti čo, tak sme sa radili ako dve panenky! A darčekom spomenula, že ste sa ešte nerozhodli, tak som povedal, že máš pravdu.
Celý matkin monológ Drahomíra sledovala s otvorenými úžasnými očami, potom sa usmiala:
Mami, ďakujem, zapamätala som si všetko, čo si mi povedala, keď niečo zabudnem, zavolám. Tak musíme ísť.
Nie, kým nedáš Jankovi rybu, ťa nepustím!
Len pre Janka? Zabudla si opäť na mňa?
Ó, moja hlúpa hlava, vieš, že on je pre mňa na prvom mieste, a potom ty povedala mami a hanblivo pokrčila ramenami.
Záť stál s uspokojeným úsmevom. Jeho svokra priniesla zabalenú rybu v pruhovom uteráku, vložila ju do nepremokavého vaku a podala Jankovi.
Tu, pochutnaj si a nech ti to dobre zasýti, inak sa budem hnevať!
Ďakujem vám, mami, ste pravý priateľ, šťastie mám s takou svokrou! vzal manželku za ruku poďme, Dina?
Poď, dobehám to, rozlúčim sa s mamou.
Muž vyjde, dcéra pristúpi k matke a skoro pošeptá:
Mami, si veľká herečka! Veľká slovenská scéna plače pre teba! A čo si s otcom zanechala bez jedla?
Vieš, moja dcéra, nechcem, aby si jedného dňa plakala oboma očami, preto si otec a ja budeme jesť rybu až nabudúce. Choď a zapamätaj si: aby v dome bol poriadok, treba byť občas aj trochu herečkou!
